5G vysielače v intraviláne obce
V uplynulých mesiacoch spoločnosťou rezonovala téma 5G sietí. Nová technológia 5G sietí má priniesť mnoho benefitov, od výrazného nárastu prenosovej rýchlosti dát a komunikácie až po revolučné možnosti v oblasti virtuálnej reality, robotiky či dopravy. Zavádzanie nových technológií u ľudí však vyvoláva aj strach – prirodzený strach z nového a neznámeho. Na Slovensku, ale aj v iných krajinách sme si mohli všimnúť vlnu nevôle, ktorá sa v spoločnosti zdvihla v súvislosti so zavádzaním technológie 5G sietí. Odporcovia vidia v 5G sieťach vážny problém, a to najmä z dôvodu ich umiestňovania v intravilánoch obcí a následkov, ktoré by mohli vyvolať na ľudskom zdraví. Napriek tomu, že štúdie a výskumy takéto obavy nepotvrdili, obyvatelia iniciujú proti 5G sieťam protesty a petície, v ktorých žiadajú zastavenie budovania 5G vysielačov v okolí ich bydliska. So svojimi podnetmi sa následne obracajú na stavebné úrady či úrady na úseku ochrany zdravia, a to najmä z dôvodu obáv o zdravie seba a svojich blízkych alebo zníženie hodnoty ich nehnuteľností.
5G vysielač ako líniová stavba
Z pohľadu zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) sú 5G vysielače vedeniami elektronickej komunikačnej siete, t.j. líniovými stavbami (§ 139 ods. 3 písm. f stavebného zákona). Stavebný zákon obsahuje vo svojich ustanoveniach osobitný režim pre líniové stavby. V § 56 stavebného zákona je ustanovený okruh stavieb, pri ktorých sa nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie. Jednou z nich sú práve nadzemné a podzemné vedenia elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov, medzi ktoré patria aj 5G vysielače. Pre takto umiestňované stavby často postačuje územné rozhodnutie, pričom umiestňovaná stavba nie je predmetom ďalšieho konania o povolení stavby. Navrhovateľ a prevádzkovateľ telekomunikačnej siete je v takom prípade oprávnený vo verejnom záujme zriadiť a prevádzkovať stavbu 5G vysielača už na základe právoplatného územného rozhodnutia a následného kolaudačného rozhodnutia. Stavebník sa tým však nezbavuje povinnosti zabezpečiť si pre uskutočnenie takejto stavby predpísané súhlasy alebo povolenia iných orgánov podľa osobitných právnych predpisov.
Účastníci konania o umiestnení líniovej stavby
Účastníkmi územného konania o umiestnení stavby sú primárne navrhovateľ a okruh osôb, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Ďalším právnickým či fyzickým osobám v územnom konaní o umiestnení stavby sa priznáva postavenie účastníkov konania iba v prípade, ak ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám, vrátane bytov, môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. V zmysle ustálenej judikatúry slovné spojenie „priamo dotknuté“ vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý, pričom tento stav musí byť v konaní účastníkmi preukázaný. Rozhodnutím môže byť teda priamo dotknutý len ten, koho právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné, ako pred rozhodnutím.
S ohľadom na charakter tejto stavby a špecifiká povoľovacieho konania by sa stavebné úrady pri určovaní účastníctva v územnom konaní o umiestnení stavby 5G vysielača nemali obmedzovať výlučne na základný okruh účastníkov konania. Okruh účastníkov územného konania o umiestnení 5G vysielača je potrebné určiť širšie v súlade s § 34 ods. 2 stavebného zákona. Malo by ísť o obyvateľov, resp. vlastníkov okolitých pozemkov a stavieb, vrátane bytov, ktoré sú v blízkosti umiestňovanej stavby. Osadenie telekomunikačného zariadenia 5G vysielača v bezprostrednej blízkosti obydlí totiž možno v kontexte judikatúry považovať za zásah do súkromného a rodinného života a taktiež za zásah do práva na ochranu zdravia a práva na rešpektovanie vlastníctva. V prípade, ak by stavebný úrad s týmito osobami nekonal ako s účastníkmi konania, vystavuje sa následkom nesprávneho úradného postupu zo strany správneho orgánu. V dôsledku takéhoto postupu môže dôjsť k nepriznaniu postavenia účastníka osobe, ktorej zákon takéto postavenie priznáva a odňatiu jej možnosti uplatňovať v územnom konaní svoje procesné práva. Obdobný názor zaujal aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí IV. ÚS 422/2018-46.
Oznámenia
Stavebný zákon pri líniových stavbách upravuje odlišný postup pri oznamovaní začatia územného a stavebného konania, aj pri oznámení územného rozhodnutia a stavebného povolenia, v porovnaní so všeobecným územným a stavebným konaním. Stavebný zákon vo svojich ustanoveniach výslovne upravuje, že začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou (§ 36 ods. 4 stavebného zákona). Oznámenie formou verejnej vyhlášky platí aj pre oznámenie vydaného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní, spôsobom v mieste obvyklým, pričom posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia (§ 42 ods. 2 stavebného zákona). Stavebný úrad je ex lege povinný začať územné konanie o umiestnení líniovej stavby formou verejnej vyhlášky, a to bez ohľadu na počet účastníkov. Týmto spôsobom sa zabezpečuje nielen hospodárnosť, účelnosť a rýchlosť konania, ale aj informovanosť väčšieho počtu účastníkov konania o zamýšľanej stavbe. Napriek tomu, že oznamovanie verejnou vyhláškou vyžaduje pozornosť účastníkov konania a pravidelné sledovanie úradnej tabule stavebného úradu, tento postup slúži aj v prospech zabezpečenia práv účastníkov konania.