Tiež ste si niekedy kládli otázku, podľa akých kritérií je schvaľovaný plat starostu alebo primátora? V prvom rade je potrebné povedať, že funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Základným právnym predpisom je v tomto prípade zákon č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení platných predpisov. Tento zákon rozlišuje plat základný, plat zvýšený a znížený, pričom jeho výšku ovplyvňuje priemerná mesačná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve, vyčíslená na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok (priemerná mzda) a počet obyvateľov danej obce alebo mesta. 

Zvýšenie alebo zníženie základného platu si však vyžaduje splnenie ďalších zákonom stanovených podmienok. Do 31.12.2015 bolo potrebné plat starostu raz ročne prerokovať, a to bez ohľadu na to, či patril starostovi základný plat alebo plat zvýšený, prípadne znížený. Podľa aktuálne platného znenia zákona už obecné zastupiteľstvo nemusí plat starostu pravidelne prerokovávať. 

Základný plat patrí starostovi v prípade, ak obecné zastupiteľstvo nerozhodne o plate starostu v zmysle Zákona o právnom postavení starostov, a teda plat starostovi nezvýši ani nezníži. V zmysle § 3 ods. 1 Zákona o právnom postavení starostov „patrí starostovi plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1.“ Podľa § 4 ods. 1 Zákona o právnom postavení starostov sa násobok odvíja od počtu obyvateľov obce, ktorú starosta spravuje. Zákon upravuje 9 platových skupín, pričom minimálna zákonom stanovená výška platu starostu je v obci do 500 obyvateľov a je to 1,65 násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve. Maximálnu výšku majú starostovia alebo primátori v obciach, resp. mestách nad 100 000 obyvateľov, a je to 3,98 násobok priemernej mesačnej mzdy. Počtom obyvateľov sa v zmysle zákona rozumie počet obyvateľov zistený na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky k 31.decembru predchádzajúceho kalendárneho roku. Ak starosta nevykonáva funkciu na plný úväzok, ale iba na čiastočný, patrí mu základný plat v pomernej časti zodpovedajúcej rozsahu vykonávanej funkcie. Aj takto určený plat však nemôže byť nižší ako súčin základného platu podľa vyššie citovaného ust. § 3 ods. 1 Zákona o právnom postavení starostov a koeficientu 0,3. 

Starosta má nárok na poberanie platu odo dňa zloženia predpísaného sľubu. Čo v prípade, ak je starosta zároveň poslancom Národnej rady Slovenskej republiky? Počas poberania platu poslanca patrí starostovi základný plat najviac v sume minimálnej mzdy, a to bez ohľadu na počet obyvateľov obce. Takto určený plat starostu, ktorý je zároveň poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, nemôže obecné zastupiteľstvo ani zvýšiť, ani znížiť.

Zvýšený plat patrí starostovi v prípade, ak o jeho zvýšení rozhodne obecné zastupiteľstvo. Týmto rozhodnutím môže dôjsť k zvýšeniu platu starostu maximálne o 60%. Zákon o právnom postavení starostov ustanovuje dve výnimky, kedy k zvýšeniu platu starostu nemôže za žiadnych okolností dôjsť. Prvým prípadom je už vyššie spomínaný plat starostu, ktorý je zároveň poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a druhým je prípad, keď je obec v ozdravnom režime alebo v nútenej správe. Počas tejto doby nemôže obecné zastupiteľstvo plat starostu zvýšiť.

K zníženiu základného platu starostu môže v zmysle zákona dôjsť iba za splnenia nasledovných podmienok: starosta musí mať v správe obec do 500 obyvateľov; starosta musí s takýmto znížením súhlasiť a tretím kritériom je, že o znížení rozhodne obecné zastupiteľstvo, ktoré môže za splnenia týchto podmienok znížiť plat starostu až na 0-násobok počas funkčného obdobia starostu.

O zvýšení alebo znížení platu starostu rozhoduje obecné zastupiteľstvo uznesením. Obecné zastupiteľstvo je schopné uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov a na prijatie uznesenia o zvýšení alebo znížení platu starostu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Zaujímavým sa v tejto súvislosti môže javiť inštitút pozastavenia výkonu uznesenia obecného zastupiteľstva starostom, ku ktorému dôjde v prípade, ak starosta nepodpíše uznesenie obecného zastupiteľstva v lehote 10 dní od jeho schválenia. Starosta môže takýmto spôsobom pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva v prípade, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné. V praxi sa môže vyskytnúť napríklad situácia, kedy starosta takýto postup zvolí v prípade, ak obecné zastupiteľstvo rozhodne o znížení jeho platu, ktorý bol predtým v zmysle právnych predpisov zvýšený. V tomto prípade môže obecné zastupiteľstvo obdobný postup starostu prelomiť tak, že uznesenie o znížení platu starostu trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdí. Ak by obecné zastupiteľstvo nepodpísané uznesenie do troch mesiacov od jeho schválenia nepotvrdilo, uznesenie by stratilo platnosť a plat starostu by zostal na pôvodne schválenej výške. Výkon potvrdeného uznesenia už starosta nemôže pozastaviť tým, že by ho opäť nepodpísal. V súvislosti s možným pozastavením výkonu uznesenia starostom je na mieste spomenúť aj inštitút protestu alebo upozornenia prokurátora, prípadne previerky zachovania zákonnosti v zmysle zákona o prokuratúre. Ak by starosta uznesenie nepodpísal bez akéhokoľvek relevantného dôvodu, t.j. ak by neexistoval možný rozpor so zákonom alebo zjavná nevýhodnosť pre obec, konal by v rozpore so zákonom a mohlo by sa takéto konania kvalifikovať aj ako zneužívanie právomoci starostu. Za uvedených okolností odporúčame obrátiť sa na príslušnú prokuratúru s podnetom na protest alebo upozornenie prokurátora, prípadne vykonanie previerky zachovávania zákonnosti.