Návrh nového stavebného zákona sa momentálne nachádza vo fáze vyhodnocovania medzirezortného pripomienkového konania. K jeho schváleniu parlamentom, následnému podpisovaniu a nadobudnutiu platnosti a účinnosti je teda ešte pomerne dlhá cesta. Napriek tomu sa účinnosť nového stavebného zákona navrhuje už od 1. apríla 2025.

Návrh zákona obsahuje viaceré výrazné zmeny v porovnaní so súčasným platným a účinným stavebným zákonom, ktorý bol prijatý ešte v roku 1976. Tými najzásadnejšími sú najmä snaha o zrýchlenie výstavby, ktorá má okrem iného zaručiť aj výrazné zníženie byrokracie a zámer zákonodarcu smerujúci k odstráneniu problému čiernych stavieb. Tieto smelé plány sa v očiach odbornej verejnosti stretli so zmiešanými reakciami. V teoretickej rovine ide rozhodne o vítaný krok smerom vpred, v praktickej rovine je však otázne, či sú stavebné úrady na navrhované početné zmeny pripravené, a to po odborne, ako aj personálnej stránke.

Súčasný platný a účinný stavebný zákon z roku 1976 umožňuje v prípade čiernych stavieb, teda stavieb bez povolenia príslušného stavebného úradu alebo v rozpore s ním, stavbu zlegalizovať v rámci konania o dodatočnom povolení stavby. Uvedeným spôsobom došlo na Slovensku do dnešného dňa k zlegalizovaniu tisícov takýchto stavieb. Návrh nového stavebného zákona však s možnosťou dodatočného povolenia stavby nepočíta. V praxi by to znamenalo, že v prípade, ak dôjde k postaveniu stavby bez povolenia stavebného úradu, bude sa jednať o nepovolenú stavbu bez akejkoľvek ďalšej možnosti jej zlegalizovania. Stavebníkovi, ktorý v takomto prípade spácha priestupok, bude okrem vysokej pokuty, ktorá sa môže vyšplhať až na tisícky eur, uložená aj povinnosť takúto stavbu odstrániť.

Pri tejto príležitosti je dôležité poukázať na to, že uvedený režim by sa uplatňoval až od nadobudnutia platnosti a účinnosti nového stavebného zákona, teda najskôr odo dňa 1. apríla 2025. Ďalšou otázkou je, aký postup zvoliť v prípade súčasných čiernych stavieb. Je stavebník povinný ich odstrániť alebo je naďalej možné ich zlegalizovanie?

Nakoľko je stále platný a účinný stavebný zákon z roku 1976, čierne stavby, v prípade, ak dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, je možné stále zlegalizovať. Práve tomuto účelu slúži už spomínané konanie o dodatočnom povolení stavby. Tu je však dôležité pripomenúť, že v rámci súčasného právneho stavu je čierna stavba nepovolenou stavbou, a teda stavebník sa aj v tomto prípade dopúšťa priestupku, za ktorý je možné uložiť pokutu.

Výrazným rozdielom je ďalej aj samotný proces legalizácie už stojacej čiernej stavby, ktorá by bola postavená ešte počas platnosti a účinnosti súčasného stavebného zákona. V danom a ani v žiadnom inom prípade nezáleží na štádiu rozostavanosti takejto stavby, keďže v každom prípade sa jedná o priestupok. Štádium rozostavanosti má spravidla vplyv len na výšku uloženej pokuty v následnom priestupkovom konaní. Do nadobudnutia platnosti a účinnosti nového stavebného zákona je možné v prípade splnenia zákonných podmienok zlegalizovať čiernu stavbu v zásade vždy. Po tomto čase to však už také jednoduché nebude.

Zlegalizovať už stojacu čiernu stavbu bude možné len na žiadosť vlastníka stavby v procese nazvanom ako preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie. Vlastník takejto stavby bude môcť podať žiadosť o preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie do 31. marca 2029, avšak len v prípade, ak sa ešte nezačalo konanie o nariadení odstránenia stavby.

Aj v tomto prípade však stavebníka pokuta neminie a oproti súčasnému stavebnému zákonu (fyzickej osobe je možné uložiť pokutu až do výšky 33 193,92 eur) je horná hranica nastavená oveľa vyššie. Podľa nového stavebného zákona totižto hrozia v obdobných prípadoch pokuty až do výšky 100 000 eur. Aj tento mechanizmus potvrdzuje jednoznačný postoj ministerstva dopravy voči čiernym stavbám a smeruje k postupnému eliminovaniu všetkých takýchto stavieb.

Pre tých, ktorí konajú v intenciách súčasne platného a účinného stavebného zákona, prijatie nového stavebného zákona nebude mať žiadne negatívne dopady, práve naopak. Zrýchlenie povoľovacích procesov, výstavby a zníženie byrokracie je zásadným krokom vpred, rovnako ako aj vystavenie pomyselnej stopky stavbám postavených bez povolenia príslušného stavebného úradu alebo v rozpore s ním.

Záverom je dôležité podotknúť, že po prijatí nového stavebného zákona až samotná prax ukáže, či budú všetky zamýšľané zmeny aj skutočne efektívne a či problém čiernych stavieb definitívne zmizne. Nemožno však uprieť snahu a zámer zákonodarcu popasovať sa s často opakujúcimi sa problémami v rámci praxe stavebných úradov.