Čo je dobré pre dieťa vedia určiť najlepšie jeho rodičia, avšak partnerský konflikt veľmi často prerastá aj do konfliktu rodičovského. Pod vplyvom emócií sa racionálne riešenia hľadajú ťažko. Ak sa ohľadom najlepšieho záujmu dieťaťa rodičia nezhodnú, musí ho identifikovať súd. „Hoci súdy postupujú podľa zákonov a noriem, rôzne faktory môžu viesť k tomu, že nevyhovujú potrebám a očakávaniam všetkých strán. Rodičia, ktorí už nevedia fungovať ako pár, stále vedia uzavrieť konštruktívnu dohodu,“ vysvetľuje špecialistka na rodinné právo Martina Lysinová z L/R/P advokáti, s.r.o.

Na začiatku roka vydalo Ministerstvo spravodlivosti SR metodiku, ktorá upravuje participačné práva detí. Čo je jej obsahom?

Participačné práva detí, čiže práva detí participovať, t. j. byť účastný v konaniach, ktoré sa ich týkajú, získavajú konkrétnejšiu podobu. Je potrebné povedať, že tieto práva nie sú ničím novým. Na právo detí byť vypočuté nepriamo odkazuje už Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950. Tento medzinárodný dohovor z dielne Rady Európy síce priamo toto právo nedefinuje, no na základe tu zakotveného práva na súkromný a rodinný život, Európsky súd pre ľudské práva judikoval aj právo detí byť vypočuté. Právny základ pre participačné práva detí ďalej nachádzame aj v ďalších medzinárodných, ako aj vo vnútroštátnych právnych predpisoch, a to napríklad v Dohovore OSN o právach dieťaťa, Dohovore o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ale aj v zákone o rodine, či v Civilnom mimosporovom a sporovom poriadku. Avšak vzhľadom k nejednotnosti súdov pri aplikovaní týchto práv, vydalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa spomínanú metodiku. Ministerstvo spravodlivosti SR v nej usmerňuje súdy napríklad v tom, ako majú deti o súdnych konaniach informovať a ako ich majú vypočúvať. Načrtáva aj praktické problémy súvisiace s inštitútom kolízneho opatrovníka. V súvislosti s realizáciou týchto participačných práv detí postupne na súdoch pribúdajú miestnosti, ktoré sú určené na ich vypočutie. Je to priestor prispôsobený deťom, aby sa vyhli striktnej atmosfére súdu. Je potrebné povedať, že niektoré súdy takýmito miestnosťami disponovali už pred prijatím tejto metodiky, no bolo to skôr výnimočné.

Aké práva majú deti počas rodinnoprávnych konaní?

Medzi participačné práva detí v konaniach týkajúcich sa maloletých patrí právo na informovanie o priebehu a výsledku súdneho konania a právo detí byť vypočuté. Pre objasnenie problematiky je potrebné uviesť, že v konaniach týkajúcich sa maloletých, sú deti účastníkmi konania. Deti sa však týchto konaní vo väčšine prípadov nezúčastňujú osobne a je na rodičoch, či a ako ich o tom informujú. Od určitého veku a vyspelosti detí má však túto úlohu prevziať súd a má deťom zaručiť, aby sa nerozhodovalo „o nich, bez nich“. Deti teda majú právo s prihliadnutím k ich veku a vyspelosti vedieť, že sa o nich na súde koná, ako bude upravený ich vzťah s rodičmi, komu a za akých podmienok budú zverené. Ďalej majú právo byť vypočuté, teda právo vyjadriť svoje pocity a postoje v situáciách, keď sa rodinné prostredie mení. Sudcovia používajú na informovanie detí o priebehu súdneho konania napríklad aj rôzne informačné materiály z dielne ministerstva spravodlivosti. Cieľom je, aby deti lepšie pochopili svoju účasť na konaní, a že majú právo vyjadriť svoj názor, pokiaľ sa tak rozhodnú. Ako však bolo uvedené, tieto práva je potrebné posúdiť vzhľadom k veku a vyspelosti detí. Týmto dvom atribútom je potrebné prispôsobiť aj postup, ktorým sa tieto práva aplikujú.

Ako vypočutie dieťaťa prebieha?

Civilný mimosporový poriadok upravuje právo detí vyjadriť svoj názor a môže sa to uskutočniť bez prítomnosti iných osôb, čo znamená aj rodičov. Osobne to považujem za správne, dieťa bez prítomnosti rodičov vie svoj názor povedať bez stresu a strachu, že svojimi slovami jedného či druhého rodiča zraní, sklame alebo mu nevyhovie. Je tak odbremenené od nátlaku rodičov, teda aspoň pri vypočutí. Z výsluchu dieťaťa by mal byť vyhotovený zvukový záznam. A práve tu vzniká zaujímavý právny problém, na ktorý sa môžeme pozerať z viacerých uhlov pohľadu. Niektorí sudcovia nesúhlasia, aby rodičia tento zvukový záznam dostali, a to s odôvodnením, že to nie je v záujme dieťaťa, pretože môže dôjsť ku tzv. konfliktu lojality medzi dieťaťom a rodičmi. Pokiaľ dieťa uvedie, že si neželá, aby zvukový záznam bol sprístupnený rodičom, súd mu môže vyhovieť. Z hľadiska ochrany práv dieťaťa môže byť tento postup správny, avšak pozrime sa na to aj z pohľadu rodičov.

A ten je aký?

Vypočutie dieťaťa môže pri rozhodovaní súdu významne zavážiť. Pokiaľ súd nahrávku z vypočutia odmietne rodičom sprístupniť, účastníci konania nevedia, čo na vypočutí zaznelo. Akým spôsobom sudca vypočutie viedol, čo sa pýtal, akým spôsobom sa pýtal a ako presne dieťa odpovedalo. Sudca je napríklad povinný dieťa poučiť o tom, že keď nechce, vyjadriť sa nemusí. Toto poučenie ja osobne považujem za veľmi dôležité. Dieťa totiž môže mať na súde pocit, že je tu na to, aby si vybralo niektorého z rodičov, a tak aj urobí. Vyjadrenie dieťaťa naopak uľahčí sudcovi prácu, keď má rozhodovať medzi dvoma hádajúcimi sa rodičmi. V prípade nesprístupnenia zvukového záznamu z vypočutia dieťaťa, rodičia nevedia nijako reagovať alebo ho namietať. Dieťa pritom môže odpovedať tendenčne, či už zo strachu, alebo preto, že je obeťou manipulácie jedného z rodičov. Môže sa stať, že dieťa tiež svedčí podľa svojich záujmov, teda chce zostať s rodičom, ktorý je benevolentnejší, nevyžaduje od neho disciplínu a podobne. Tiež treba brať do úvahy, že pokiaľ je záujem rodiča o vzťah s dieťaťom skutočný, nesprístupnením zvukovej nahrávky, sa takémuto rodičovi odníma možnosť zlepšiť svoje rodičovské zručnosti, pokiaľ nevie, čo o ňom dieťa vypovedalo. V neposlednom rade je potrebné zodpovedať si otázku, či takýmto postupom naozaj dôjde k eliminácii konfliktu rodiča a dieťaťa. Predstavme si nezriedka sa vyskytujúcu situáciu, keď stoja proti sebe rodičia s protichodnými vyjadreniami o ich rodičovských kompetenciách, súd vypočuje dieťa a vydá rozhodnutie, ktorým vyhovie návrhu jedného z rodičov. Rodič, ktorého návrhu nebolo vyhovené, sa bude cítiť ukrátený na svojich právach, pričom nebude poznať dôvod, keďže zvukový záznam z vypočutia dieťaťa mu sprístupnený nebude. Okrem toho, že môže pociťovať negatívne emócie voči vlastnému dieťaťu, nebude vedieť, či je na mieste podanie odvolania.

Viac sa dočítate v rozhovore, ktorý bol publikovaný v Hospodárskych novinách: Do súdneho spisu sa dostane zlomok života maloletého dieťaťa