Odborníčka na energetické právo advokátka Barbora Balunová tvrdí, že súčasná energetická kríza radikálne zefektívnila a zrýchlila prijímanie legislatívnych opatrení aj krokov európskych administratív smerom k napĺňaniu týchto zásadných cieľov. Pred slovenskou legislatívou tak stojí ďalšia zelená výzva. Úspešne implementovať novú európsku smernicu, ktorá definuje konkrétne ukazovatele znižovania emisií pre jednotlivé klimatické pásma v rámci Európy do roku 2027.

V druhej polovici roka 2023 bola prijatá zásadná smernica EÚ o energetickej efektívnosti. K čomu smernica zaväzuje členské štáty?

Smernica prináša veľmi odvážne a striktné opatrenia, ktoré doteraz neboli legislatívne formulované. Jej prijatiu predchádzal náročný a zdĺhavý legislatívny proces, keďže si EÚ dala záležať na detailnom a technickom obsahu tejto smernice. Únia veľmi presne určila konkrétne ukazovatele znižovania emisií pre konkrétne klimatické pásma v rámci Európy, ako aj termíny, do ktorých je ich nevyhnutné dosiahnuť. Z dôvodu pomerne vysokej presnosti mohlo ísť o nariadenie. Jedny z najdôležitejších legislatívnych požiadaviek tejto smernice sa dotýkajú práve energetickej efektívnosti – a to tak budov, technológií v nich, spotrebičov, ktoré v domácnostiach či na pracovisku používame. EÚ zámerne zvolila smernicu a vyžaduje jej implementáciu do vnútroštátneho poriadku, a to s ohľadom na širokú varietu opatrení, ktoré si členské štáty môžu vybrať, a docielia požadovanú úroveň energetickej úspory a efektivity.

Aký je časový harmonogram na dosiahnutie týchto vytýčených cieľov?

Podľa novej smernice by sme mali prvé míľniky a ciele spĺňať už v roku 2027, pričom by sa malo jednať práve o budovy, ktoré sú vo vlastníctve štátu, samospráv alebo verejných inštitúcií. Pri týchto subjektoch je nevyhnutné rátať so zdĺhavým procesom verejného obstarávania. Termín sa nebude dať posunúť z dôvodu ako je napríklad zrušenie obstarania dodávateľa. Napriek svojmu zásadnému významu zostala táto smernica u nás verejnosťou takmer nepovšimnutá. Možno práve pre charakter smernice, ktorá v zásade nie je priamo záväzná ako nariadenie. Prípadne z dôvodu typickej dvojročnej lehoty ponechanej na jej implementáciu do vnútroštátneho práva. Avšak už spomínané jednoznačné termíny a ukazovatele sú už dnes presne stanovené.

Začalo už Slovensko implementačný proces? Je naša krajina pripravená na dodržanie tohto záväzku?

Ak chce tieto požiadavky Slovensko dosiahnuť v stanovenom čase, musíme na týchto zmenách začať pracovať. Implementačný proces ešte nezačal, ale na zapracovanie týchto požiadaviek do vnútroštátneho práva, sme, myslím, dobre pripravení. Na viacerých odborných fórach či konferenciách prebehli už prvé odborné diskusie, i keď súbežne s návrhmi znenia smernice o energetickej efektívnosti.

Impulzom pre dosahovanie cieľov a termínov novej smernice o energetickej efektívnosti mimo legislatívy sú práve prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR a ich účelové určenie, ktoré sa kryje s čiastkovými požiadavkami a cieľmi energetickej efektívnosti. Pri týchto zmenách však ani zďaleka nezostávame a ideme ďalej. A to v ústrety naplneniu celoeurópskych požiadaviek a cieľov kladených práve na znižovanie emisií skleníkových plynov. Okrem ťažkého priemyslu sú to práve energetické podniky, ktoré vedia v rozličnej miere, v závislosti od využívanej technológie výroby, ovplyvniť celkový rozsah produkcie emisií.

Pokračovanie rozhovoru nájdete v Hospodárskych novinách: Energetická kríza radikálne zefektívnila prijímanie zelených opatrení