V marci 2015 vyzvala Banka Portugalska všetky banky a iné peňažné inštitúcie, aby sa zdržali obchodovania s kryptomenami, vzhľadom na riziko plynúce zo schém, na ktorých je ich fungovanie založené. Toto riziko vyplýva z väčšej anonymity obchodníkov s kryptomenami a neprehľadnosti prevodov kryptomien medzi jednotlivými obchodníkmi, respektíve medzi jednotlivými kryptoburzami, ako aj z nedostatočnej regulácie tohto prostredia. Banka Portugalska a Komisia pre trh cenných papierov (Comissáo do Mercado de Valores Mobilárions alebo CMVM), ako štátne orgány krajiny, definujú pojem kryptomena ako virtuálne vyjadrenie hodnoty, ktoré nevydáva centrálna banka, úverová inštitúcia ani inštitúcia elektronického bankovníctva. Stotožňujú sa tak s názorom Európskej centrálnej banky.

Napriek tejto výzve nie je obchodovanie s kryptomenami v súčasnosti v Portugalsku zakázané. Investori teda môžu nakupovať, držať i predávať kryptomeny. A keďže v krajine zatiaľ nie je legislatívne upravený žiadny špeciálny režim súvisiaci s kryptomenami, portugalský daňový a colný úrad (Autoridade tributária e aduaneira) vydal dve výkladové pravidlá týkajúce sa tohto digitálneho zlata. Prvé definuje problematiku dane z príjmu (Cf. Autoridade Tributária e Aduaneira, Záväzná informácia poskytnutá v konaní č. 5717/2015, zo dňa 27. decembra 2016) a druhé dane z pridanej hodnoty (Cf. Autoridade Tributária e Aduaneira, Záväzná informácia poskytnutá v konaní č. 12904, zo dňa 15. februára 2018).

Z výkladu týkajúceho sa dane z príjmu vyplýva, že zisk fyzickej osoby plynúci zo zhodnotenia kryptomeny nepodlieha dani z príjmu. Menej potešujúcou skutočnosťou pre potenciálnych investorov, ktorí si robili zálusk na nezdanený zárobok je fakt, že uvedené sa nevzťahuje na opakujúcu sa, pravidelnú činnosť tejto fyzickej osoby, rovnako daňové oslobodenie nepripadá do úvahy, pokiaľ ide o právnickú osobu alebo podnik. Dôležité je zdôrazniť, že výklad sa nedotýka oblasti ťažby kryptomien, preto otázka zdaňovania príjmu z ťažby kryptomien v Portugalsku zostáva naďalej otvorená.

Druhý výklad objasňuje otázky týkajúce sa dane z pridanej hodnoty a vyplýva z neho, že kryptomena nie je predmetom dane z pridanej hodnoty. Portugalský daňový a colný úrad chápe kryptomenu ako prostriedok výmeny, nepovažuje ju za tovar a stotožňuje sa tak s precedensom Súdneho dvora Európskej únie (Prípad C-264/14, Skatteverket v. David Hedqvist), v ktorom je tento právny názor judikovaný.

Hoci sa zdá, že v problematike kryptomien nastalo akési právne vákuum, aplikovanie zákonov je veľmi individuálne. Zásadným kritériom sa javí rozdelenie tokenov na dve skupiny, t.j. na security token a utility token. Security tokeny predstavujú pre ich držiteľov právo na zisk spoločnosti alebo iné výnosy, napr. úroky od vydavateľa tokenu, čím minimálne z hľadiska obsahu napĺňajú definíciu cenného papiera. Druhou kategóriou sú utility tokeny, s ktorými sú spojené práva na služby alebo iné výhody pre jeho držiteľa. Komisia pre trh cenných papierov sa prikláňa k názoru, že utility token nemožno považovať za cenný papier alebo finančný nástroj, pričom upozorňuje, že security token môže byť na základe individuálneho posúdenia v konkrétnom prípade cenným papierom alebo finančným nástrojom.

Záverom možno konštatovať, že hoci v Portugalsku nie sú kryptomeny definované ako peniaze alebo elektronické peniaze, sú vnímané ako alternatívna platobná metóda so záväzkovo - právnou povahou, ktorá vyplýva zo vzájomnej dohody medzi jej účastníkmi. Táto dohoda má vnútorné znaky replikujúce kľúčové črty tradičných peňazí, t. j. sú považované za uchovávateľa hodnoty, zúčtovaciu jednotku a prostriedok výmeny. Na túto skutočnosť bude musieť skôr či neskôr náležite reagovať aj zákonná úprava, ktorá by mala priniesť jasné pravidlá týkajúce sa, okrem iného, zadefinovania kryptomien a s nimi súvisiacej daňovej politiky.