Väzba predstavuje najzávažnejší zásah do práva na osobnú slobodu a preto by sa mala využívať len v nevyhnutnom a odôvodnenom rozsahu. Mala by byť riadne odôvodnená a trvať len nevyhnutný čas. Väzba nie je trest a v jej prípade dochádza k obmedzeniu osobnej slobody osoby, ktorá nie je, a v konečnom dôsledku ani nikdy nemusí byť, právoplatne odsúdená za spáchanie trestného činu. Vychádzajúc zo zásady prezumpcie neviny ide o nevinnú osobu a preto zásah do práv tejto osoby by mal byť len za prísne stanovených podmienok a len na nevyhnutne dlhý čas. Z doterajšej praxe však vyplýva, že dochádza k nadužívaniu tohto inštitútu. Na nedostatočnú a nevyhovujúcu právnu úpravu a potrebu novelizácie ustanovení Trestného poriadku ohľadom väzby upozornila a upozorňuje Slovenská advokátska komora ako aj európske organizácie najmä Výbor RE na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.

Vývoj počtu väznených osôb v Slovenskej republike ukazuje, že napriek modernej palete alternatívnych trestov a technickým možnostiam ich kontroly, formou elektronického monitorovania, nedochádza k viditeľnejšej zmene indexu väzenskej populácie. Vyplynula preto potreba ustanoviť vyšší štandard náležitostí pre návrh na vzatie obvineného do väzby a rozhodnutia súdu o väzbe s cieľom eliminovať nadužívanie väzby a zabezpečiť povahu inštitútu väzby ako inštitútu ultima ratio pri voľbe prostriedku obmedzenia slobody.

Dňa 15. apríla 2021 preto predložilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorým sa má mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znené neskorších predpisov (ďalej ako „Trestný poriadok“).

Vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení zaviazala pokračovať v humanizácii a zmierňovaní obmedzení osôb vo výkone väzby a vo výkone trestu v kontexte odporúčaní vnútroštátnych a medzinárodných inštitúcií.

Predmetným návrhom zákona má dôjsť k posilneniu práv obvineného umiestneného v kolúznej väzbe ako aj zabezpečeniu vyššej kvality návrhov na vzatie obvineného do väzby a rozhodnutí súdov o väzbe. Navrhuje sa tiež zaviesť obligatórne súdne preskúmavanie možnosti náhrady väzby a celkovo má predloženým návrhom zákona dôjsť k zosúladeniu zákonných náležitosti návrhu na vzatie obvineného do väzby a rozhodnutia súdu o väzbe, so súvisiacou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a zavedenou súdnou praxou.

Podľa aktuálne platného ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku kolúznou väzbou sa rozumie väzba, kedy je obvinený vzatý do väzby, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.

Hlavná zmena predloženej novely Trestného poriadku spočíva v zavedení päťmesačnej lehoty kolúznej väzby, ak dôvod väzby je založený na dôvodnej obave, že by obvinený mohol pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Táto navrhovaná zmena je podľa ministerstva spravodlivosti inšpirovaná českou právnou úpravou, ktorá takisto ustanovuje špeciálnu celkovú lehotu pre kolúznu väzbu.

Skrátenie lehoty kolúznej väzby by malo motivovať orgány činné v trestnom konaní a súdy k tomu, aby prednostne a urýchlene vykonávali dôkazy, u ktorých hrozí kolúzne správanie obvineného, aby sa tým skrátila doba zásahu do práv obvineného, ktorý je v danom štádiu trestného konania osobou, voči ktorej je nutné postupovať aj s ohľadom na zásadu prezumpcie neviny.

Z uvedeného rámca sa súčasne navrhujú aj výnimky, a to prípady, kedy sa kolúzna väzba v takto ohraničenom rozsahu nebude aplikovať. Jedná sa o prípady, v ktorých sa dospeje k zisteniu, že obvinený osobne alebo prostredníctvom iných osôb pôsobil na svedkov, spoluobvinených alebo znalcov alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie obvineného. O výnimku pôjde aj v prípade, ak je obvinený vo väzbe, pretože sa proti nemu vedie trestné stíhanie pre trestný čin spáchaný organizovanou, zločineckou, alebo teroristickou skupinou, pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, alebo pre trestný čin, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na doživotie.

Ďalšou navrhovanou zmenou, ktorá sa navrhuje, má byť aj zavedenie obligatórneho súdneho preskúmavania možnosti nahradiť väzbu inštitútmi náhrady väzby, a to v prípade rozhodovania súdu o útekovej a preventívnej väzbe v zmysle § 71 ods. 1 písm. a) alebo c) Trestného poriadku. Väzba by mala slúžiť ako prostriedok „ultima ratio“ a súd tak bude mať povinnosť najprv zvážiť využitie inštitútov nahrádzajúcich väzbu, pričom samotná väzba by prichádzala do úvahy iba v prípadoch, kedy ju nie je možné nahradiť. K náhradám väzby patrí prevzatie záruky záujmovým združením občanov alebo dôveryhodnou osobou za ďalšie správanie obvineného, písomný sľub obvineného, dohľad probačného a mediačného úradníka a zloženie peňažnej záruky obvineným. Tieto možnosti by mal súd zvážiť a nahradiť väzbu týmito inštitútmi.

Návrh novely Trestného poriadku sa dotýka aj odôvodnenia rozhodnutia o kolúznej väzbe, v ktorom by mali byť uvedené nielen skutkové okolnosti, o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera a ktoré preukazujú dôvodnosť trestného stíhania, ale aj konkrétne skutočnosti, ktoré budú zakladať danú dôvodnú obavu, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie alebo, z ktorých je zrejmé, že tak už obvinený konal. Súčasne sa v odôvodnení rozhodnutia bude musieť konajúci súd vysporiadať aj s tým, prečo nenahradil väzbu niektorým z inštitútov náhrady väzby.

Špeciálna úprava sa navrhuje pri rozhodovaní o kolúznej väzbe, kde výrok rozhodnutia o väzbe musí obsahovať aj konkrétne zákonné ustanovenie podľa § 76 ods. 8 alebo § 76 ods. 9 Trestného poriadku podľa ktorého sa posudzuje lehota kolúznej väzby.

Obdobne, ako pri odôvodnení rozhodnutia o kolúznej väzbe sa navrhujú stanoviť náležitosti návrhu prokurátora na vzatie obvineného do kolúznej väzby, v ktorom musí prokurátor aj uviesť konkrétne skutočnosti, ktoré zakladajú dôvodnú obavu, že obvinený bude pôsobiť na dané osoby alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo z ktorých je zrejmé, že obvinený už tak konal.

K záveru možno konštatovať, že návrh zákona má za cieľ zohľadniť správu a odporúčania, ktoré boli Slovenskej republike adresované Výborom RE na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.

Účinnosť novely Trestného poriadku sa navrhuje od 1. augusta 2021.

Do Národnej rady Slovenskej republiky bol dňa 16. apríla 2021 predložený aj iný návrh zákona, a to návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Petry Hajšelovej, ktorým predkladá vlastnú novelu Trestného poriadku. K základným cieľom predkladaného návrhu zákona má byť, podľa predkladateľa, zvýšenie úrovne ochrany ľudských práv a slobôd, eliminácia možnosti nadužívania väzby, bližšia úprava podmienok kolúznej väzby, zvýšenie procesnej aktivity štátu, humanizácia väzby, priblíženie právnej úpravy väzby krajinám strednej a západnej Európy a naplnenie téz Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024.

Tento návrh zákona v porovnaní s tým, ktoré predložilo ministerstvo spravodlivosti, počíta so širším rozsahom náhrady väzby, kde poslankyňa Národnej rady SR, Petra Hajšelová, navrhuje ukotviť aj možnosť ponechať obvineného na slobode súčasne s uložením primeraných povinností a obmedzení. A dokonca, v návrhu rozširuje aplikáciu inštitútu náhrady väzby na všetky väzobné dôvody. Ďalej navrhuje, aby sa zákonná lehota trvania väzby v prípravnom konaní v prípade, ak sa vedie trestné stíhanie za prečin, skrátila z aktuálnych sedem mesiacov, na šesť a ak sa vedie trestné stíhanie za zločin, z devätnástich mesiacov na dvanásť. A v prípade, ak sa trestné stíhanie vedie za obzvlášť závažný zločin, navrhuje, aby sa lehota trvania väzby skrátila z aktuálnych dvadsaťpäť mesiacov na devätnásť. Má sa meniť aj celková lehota väzby, ktorá aktuálne v prípravnom konaní, spolu s väzbou v konaní pred súdom, môže trvať najviac tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin a štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin. Predložený návrh zákona počíta s trvaním väzby v celkovom rozsahu dvadsiatich štyroch mesiacov pre zločin a tridsiatich šiestich mesiacov pre obzvlášť závažný zločin.

Na rozdiel od úpravy predostretej ministerstvom spravodlivosti, poslankyňa Národnej rady SR, Petra Hajšelová navrhuje kolúznu väzbu ukotviť v trvaní najviac päť mesiacov a následne má byť obvinený z väzby, ak nie sú aj iné dôvody na väzbu, prepustený. Súčasne navrhuje, že nad rámec tejto lehoty má súd rozhodnúť o ponechaní obvineného vo väzbe, len ak sa preukáže, že obvinený pôsobil na svedkov, spoluobvinených alebo znalcov alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.

Návrh zákona predložený poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky Petrou Hajšelovou počíta s nadobudnutím účinnosti obdobne a to 1. augusta 2021.

Nakoľko ohľadom navrhovaných zmien, pokiaľ ide zmenu v právnej úprave kolúznej väzby, prípadne väzby ako takej, panujú nejednotné názory, je priskoro robiť závery, v akej finálnej podobe bude návrh zákona prijatý a v akom rozsahu budú v tomto smere novelizované ustanovenia Trestného poriadku. Na finálnu podobu návrhu zákona si tak budeme musieť ešte počkať a je možné očakávať ešte zaujímavú a búrlivú diskusiu v rámci legislatívneho procesu v Národnej rade Slovenskej republiky.