V ostatnom období vystala akútna požiadavka po zmene procesného postupu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Uvedené je odzrkadlením núdze a požiadavky po ochrane vecného práva spôsobenej nielen nedostatočnou mierou súčasnej zákonnej úpravy, nedostatočnou transparentnosťou, ale často aj úmyselným zneužívaním inštitútu vydržania. Vláda Slovenskej republiky sa v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2020 až 2024, zaviazala zlepšiť prístup k spravodlivosti a taktiež sa zaviazala vykonať analýzu rekodifikácie občianskeho procesného práva a podľa potreby navrhnúť zmeny právnej úpravy. Inštitút vydržania má do 21. storočia preniesť nové navrhované súdne konanie.

Hlavným účelom inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

„Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti”. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2011, sp. zn. 5Cdo 87/2010)

Vláda Slovenskej republiky v rámci záväzku zlepšiť prístup k spravodlivosti predložila dňa 5. novembra 2020 do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 324), ktorého cieľom je zmena spôsobu deklarovania vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu tak, aby bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva za súčasného zachovania princípu právnej istoty. Zámerom je vyňať toto oprávnenie z právomoci notárov a preniesť ho na súdy a na osobitný, zákonom upravený proces, teda nové osobitné mimosporové konanie, výsledkom ktorého je potvrdenie vydržania prostredníctvom deklaratórneho súdneho rozhodnutia alebo iné skončenie konania, ktoré nepotvrdzuje vydržanie vecného práva. Jedná sa o konanie o potvrdenie vydržania, prostredníctvom ktorého sa zabezpečí nielen vyšší štandard súdnej ochrany vlastníckeho práva navrhovateľa a dotknutých osôb, ale sa zabezpečí aj dodržiavanie princípu právnej istoty, nakoľko nová úprava vydržania zabezpečuje informovanosť aj ďalších osôb, a to v dostatočnom časovom predstihu a rozsahu ešte pred samotným potvrdením vydržania.

Vypracovaný a predložený návrh zákona sa týka zmeny procesnoprávneho predpisu zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“), ktorým sa zavádza nové civilné mimosporové konanie pri zachovaní aktuálnej hmotnoprávnej úpravy vydržania obsiahnutej v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „Občiansky zákonník“).

V zmysle hmotnoprávnych predpokladov v zmysle ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka sa z titulu vydržania vlastníkom veci stáva oprávnený držiteľ, ak ju má v nepretržitej držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnú vec a ak ide o nehnuteľnosť po dobu desiatich rokov.

Oprávneným držiteľom je ten, kto má vec nepretržite v držbe po dobu desiatich rokov a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, pričom pri výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi (nález Ústavného súdu SR zo 14. novembra 2018, sp. zn. II. ÚS 484/2015).

Vydržanie je pôvodným (originárnym) spôsobom nadobúdania vlastníckeho práva, keďže vlastnícke právo vydržateľa nie je odvodené od vlastníckeho práva predchodcu. Na nadobudnutie vlastníckeho práva sa nevyžaduje ďalšia skutočnosť ako je napríklad vydanie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia iného štátneho orgánu. Samotnou podstatou právneho inštitútu vydržania je, že v rámci neho sa vecné právo nadobúda ex lege, teda na jeho nadobudnutie nie je potrebné konštitutívne rozhodnutie. Z oprávneného držiteľa sa po uplynutí zákonom stanovenej doby stáva vlastník, avšak takéto nadobudnutie sa musí úradne osvedčiť a deklarovať.

Vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudnuté z titulu vydržania je potrebné zapísať do katastra nehnuteľností. K zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu z titulu vydržania dochádza na základe právneho základu, ktorým je v nesporných prípadoch osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vyhotovené notárom vo forme notárskej zápisnice alebo v sporných prípadoch právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe určovacej žaloby.

Aktuálne platný právny stav osvedčenia vydržania vecného práva

Aktuálne platný zákonný procesný postup vydržania je upravený v zákone č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok (ďalej ako „Notársky poriadok“), ten sa v nesporných prípadoch vykonáva na základe osvedčovania právne významných skutočností, ktorým je osvedčenie vyhlásenia o vydržaní. To musí v zmysle ustanovenia § 63 Notárskeho poriadku obsahovať vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa Občianskeho zákonníka. K vyhláseniu účastník dokladá vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady; pravosť podpisu osôb na vyjadrení musí byť úradne osvedčená, ako aj vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy a vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, ak ide o nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce. Musí vo vyhlásení označiť dôkazy, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností a uviesť deň, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Ak obec vo svojom vyjadrení dotknuté oprávnené záujmy neoznačí alebo sa nevyjadrí do troch mesiacov od doručenia žiadosti o vyjadrenie, má sa za to, že záujmy obce nie sú dotknuté. Obdobne platí v prípade právnických osôb, ak sa tá nevyjadrí do troch mesiacov od doručenia žiadosti o vyjadrenie, má sa zato, že nemá výhrady voči vydržaniu.

„Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia je len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie, (ne)prieči zákonu. Osvedčenie o právnej skutočnosti vydané notárom na žiadosť účastníka je teda listinou, na ktorej sa nachádza iba záznam o ním uvedených skutočnostiach.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. decembra 2009, sp. zn. 4 M Cdo 24/2008)

Notár v podstate procesne upraveným postupom osvedčí, že osoba pred ním vyhlásila, že splnila podmienky vydržania na nadobudnutie vlastníckeho práva v súlade s Občianskym zákonníkom, ktorého osvedčenie vydá vo forme notárskej zápisnice.

V sporných prípadoch, kedy nie je možné postupovať v súlade s Notárskym poriadkom postupuje sa podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), kedy je nutné domáhať sa vydania súdneho rozhodnutia. Na základe ustanovenia § 137 CSP určovacou žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, za predpokladu, ak je na tom naliehavý právny záujem. V súdnom konaní treba preukázať naplnenie všetkých zákonných podmienok pre vydržanie, ako aj právny záujem na určení vlastníckeho práva, pričom naliehavý právny záujem je možné dôvodiť objektívnou požiadavkou dosiahnuť zhodu skutočného právneho stavu so stavom zapísaným vo verejnom registri, ktorým je kataster nehnuteľností.

V oboch prípadoch katastrálny odbor príslušného okresného úradu na základe predloženia osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, ako aj právoplatného súdneho rozhodnutia vyznačí záznamom nadobudnutie vecného práva vydržaním.

Nová navrhovaná právna úprava procesu, resp. postupu potvrdenia vydržania vecného práva

V aktuálne do Národnej rady Slovenskej republiky predloženom návrhu zákona, t. j. návrhu novely CMP sa navrhuje procesnoprávnu stránku vydržania vyhradiť na samostatné civilné mimosporové konanie, ktorým je konanie o potvrdení vydržania. Jedná sa o konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

Na konanie by mal byť podľa navrhovanej novej právnej úpravy miestne príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá sa má vydržať. Malo by ísť o návrhové konanie a začatie konania ex offo bude neprípustné. Návrh na začatie konania bude oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu a súčasne také tvrdenie relevantne preukáže, ako aj ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka. Účastníkom konania bude aj správca lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond, pričom tieto subjekty v prípade, ak sa ich konanie netýka, budú môcť byť v konaní nečinné.

Okrem všeobecných náležitostí bude musieť návrh na začatie konania o potvrdení vydržania obsahovať opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil zákonom predpísané podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (ďalej aj ako „predpoklady“) vydržaním, označenie nehnuteľnosti, ktorej sa vydržanie týka a označenie dňa, kedy došlo k nadobudnutiu vecného práva, a tieto skutočnosti bude musieť navrhovateľ osvedčiť.

V zmysle vypracovanej dôvodovej správy k návrhu zákona, v tomto tzv. „predprípravnom“ štádiu bude môcť súd na základe podaného návrhu, ak návrh neodmietne, sám vykonať potrebné šetrenie na overenie správnosti tvrdení alebo vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Na tomto mieste je nutné poukázať na skutočnosť, že súd bude v tomto štádiu rozhodovať bez účasti ostatných účastníkov konania, pričom ostatným účastníkom nebude doručovať návrh na začatie konania a ani uznesenie o odmietnutí alebo zamietnutí návrhu na začatie konania. Ak súd pre zrejmú neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť návrh nezamietne, pretože navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady, vydá vyzývacie uznesenie, ktoré bude určené na zverejnenie a doručenie ostatným účastníkom konania.

Súd vo vyzývacom uznesení bude vyzývať všetky oprávnené osoby na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania. To sa bezodkladne bude doručovať navrhovateľovi, okresnému úradu v sídle kraja, v ktorého územnom obvode je nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania, ako aj okresnému úradu príslušnému na úseku katastra nehnuteľnosti na vyznačenie poznámky o vedení konania o potvrdení vydržania. Spolu s rovnopisom návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania a jeho prílohy sa vyzývacie uznesenie bezodkladne bude doručovať správcovi lesného pozemku a Slovenskému pozemkového fondu, a účastníkovi konania, kto bude mať v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, pričom takémuto účastníkovi konania sa budú doručovať písomnosti do vlastných rúk. Vyzývacie uznesenie sa bude bezodkladne zverejňovať verejnou vyhláškou v Obchodnom vestníku a na úradnej tabuli obce, v ktorej katastrálnom území sa bude nachádzať nehnuteľnosť, pričom verejná vyhláška bude môcť byť zverejnená aj prostredníctvom hromadných oznamovacích prostriedkov.

Lehota na uplatnenie námietok nebude môcť byť kratšia ako šesť mesiacov od zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku do dňa určeného vo vyzývacom uznesení. Námietky bude môcť podávať ktorýkoľvek účastník konania, ale aj iná osoba, ktorej vecné právo k nehnuteľnosti, na ktorú sa konanie bude vzťahovať, bude môcť byť navrhovateľom tvrdeným vydržaním inak dotknuté, ako aj jej právny nástupca, prípadne iné osoby, ktoré budú tvrdiť a osvedčia, že navrhovateľ nesplnil hmotnoprávne podmienky vydržania. V prospech účastníka konania a jeho právneho nástupcu, ktorý bude mať v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti sa navrhuje úprava osobitného pravidla tzv. „fikcie včasného doručenia.“ Námietky podané po lehote určenej súdom vo vyzývacom uznesení sa týmto účastníkom budú považovať za podané včas, ak budú doručené konajúcemu súdu najneskôr do vydania uznesenia o potvrdení vydržania.

Súd bude skúmať obsah podaných námietok, pričom pred rozhodnutím o námietkach bude môcť vykonať potrebné šetrenie na overenie tvrdených skutočností, bude môcť tiež vyzvať osobu, ktorá podala námietky, aby doložila ďalšie dôkazy preukazujúce jej tvrdenia, prípadne bude môcť na ten účel nariadiť pojednávanie. Súd uznesením zamietne návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, ak sa námietky neodmietli, námietky boli podané odôvodnene a nie sú splnené podmienky pre vydanie uznesenia o potvrdení vydržania.

Ak súd nezamietne návrh na začatie konania o potvrdení vydržania na základe podaných námietok, lehota na podanie námietok uplynie márne alebo ak námietky budú odmietnuté, vydá uznesenie o potvrdení vydržania, ktorým potvrdí vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Právoplatné uznesenie súdu o potvrdení vydržania bude rozhodnutie všeobecne záväzné a bude spôsobilé ako verejná listina pre zápis do katastra nehnuteľností.

Právoplatné súdne rozhodnutie vo veci, t. j. právoplatné uznesenie o potvrdení vydržania nebude prekážkou, aby sa ten, kto bude vydržaním dotknutý, mohol domáhať ochrany svojho vecného práva k nehnuteľnosti žalobou podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) v civilnom sporovom konaní, pričom ale bude musieť preukázať existenciu skutočností, ktoré nemohol uplatniť prostredníctvom námietok v konaní o potvrdenie vydržania vedenom podľa CMP.

Navrhovaná novela CMP má zaviesť ochranu dobromyseľného nadobúdateľa vecného práva od toho, komu bude vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu súdom potvrdené. Dobromyseľný nadobúdateľ bude v takom prípade chránený tak, ako keby bol nadobudol vecné právo od vlastníka.

Pri aplikácií súčasnej právnej úpravy vydržania v režime Notárskeho poriadku, ktorá spočíva v jednoduchom, krátkom a neverejnom procese nastávajú určité problémy, v niektorých prípadoch dochádza k zneužitiu tohto právneho inštitútu na úkor ústavnej ochrany vlastníckeho práva. Vydržanie ako také má charakter právneho inštitútu nadobudnutia vecného práva ex lege bez konštitutívneho rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci. Protiprávnosť často tkvie v tom, že reálne neuplynula doba na vydržanie, nebol doložený zákonom predpísaný súhlas posledného evidovaného vlastníka, prípadne dochádzalo k vydržaniu vecného práva vlastníka, ktorý nie je známy. V aktuálnom platnom režime osoba, ktorá sa domáha osvedčenia vyhlásenia o vydržaní musí vyhlásenie doložiť o vyjadrenie obce alebo právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami, pričom až po márnom uplynutí lehoty 3 mesiacov na vyjadrenie, sa má zato, že došlo k vydaniu súhlasného vyjadrenia. Taktiež dochádza k situáciám kedy sa dotknuté osoby dozvedia o vydržaní až v čase, kedy už v katastri nehnuteľností nastala zmena v subjekte vlastníckeho práva. Notár nevyhodnocuje nezávisle a vo všetkých relevantných súvislostiach splnenie podmienok pre vydržanie. Nerozhoduje o vydržaní ani ho nepotvrdzuje, avšak osvedčením vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu možno nadobudnúť presvedčenie, že nastáva takmer rovnaký výsledok.

Návrh na vytvorenie samostatného civilného mimosporového konania je odôvodnený požiadavkou zabezpečiť nezávislé a efektívne vydanie súdneho rozhodnutia, deklarujúce vzniknutý stav o vecných právach, ktoré má byť vydané v zákonom stanovenom procese, a tak poskytnúť efektívne prostriedky v intenciách čo najširšie ochrániť ústavné právo vlastniť majetok garantované Ústavou Slovenskej republiky. Efektívnosť a rýchlosť v postupe súdu v konaní má spočívať v odložení povinnosti doručovať návrh na začatie konania ostatným účastníkom konania vo fáze pred začatím konania o vydržaní, kedy súd má posúdiť splnenie hmotnoprávnych podmienok vydržania na základe v návrhu tvrdených a preukazovaných skutočností. Navrhovaný proces je na kvalitatívne vyššej úrovni ako doterajší proces, má sa ním doručovaním a zverejňovaním vyzývacieho uznesenia zabezpečiť aj informovanosť ostatných osôb v dostatočnom rozsahu a časovom predstihu pred samotným potvrdením vydržania, a tým sa má dosiahnuť čo najširšie uplatnenie zásady publicity. K čomu má prispieť aj zápis informatívnej poznámky do katastra nehnuteľností, ktorá bude značiť, že vo vzťahu ku predmetnej nehnuteľnosti je vedené konanie o potvrdení vydržania. Ochrana sa má rozšíriť aj na iné osoby, ktorých práva alebo oprávnené záujmy by mohli byť vydržaním dotknuté, podávaním odôvodnených námietok, prípadne aj na subjekty, ktoré budú mať relevantné vedomosti a dôkazy o tom, že navrhovateľ nesplnil hmotnoprávneho podmienky vydržania. V súlade s princípom právnej istoty už nebude podľa novej navrhovanej právnej úpravy možné potvrdiť vydržanie vecného práva vydaním vyhlásenia o osvedčení vydržania bez publicity a v krátkom časovom horizonte, ktorý znemožňuje uplatňovanie prostriedkov ochrany vlastníckych a iných vecných práv dotknutých osôb. Súd by sa mal podľa navrhovanej úpravy v konaní o potvrdenie vydržania reálne zaoberať meritom veci, vyhodnocovať vznesené námietky, vykonávať dokazovanie, dokonca aj bude môcť pred vydaním rozhodnutia o potvrdení vydržania na tieto účely nariadiť pojednávanie.

K záveru je nutné poukázať na určité nevýhody, ktoré vyplývajú z navrhovanej zmeny pri poukázaní na zásadu bdelým patrí právo. Hrozba spočíva v zmeškaní lehoty na podanie námietok, keďže vlastníci evidovaní v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva budú povinní v konaní o potvrdení vydržania včas vzniesť námietky proti vydržaniu. V aktuálnom režime vydržania, v prípade nezákonného vydržania, môže dotknutá osoba podať určovaciu žalobu na súd a domáhať sa svojho vlastníckeho práva uplatnením všetkých relevantných právom aprobovaných dôkazov. Podľa novej navrhovanej právnej úpravy sa bude môcť ten, kto bol vydržaním dotknutý domáhať ochrany svojho vecného práva na súde, pričom ale musí preukázať, že skutočnosti a námietky, ktorými odôvodňuje záver o tom, že jeho vecné práva k nehnuteľnosti sú potvrdeným vydržaním ohrozené alebo porušené, nemohol bez svojej viny uplatniť prostredníctvom námietok v konaní o potvrdení vydržania.

Navrhovaná zmena taktiež ustanovuje pravidlo chrániť dobromyseľného nadobúdateľa, ak vydržateľ nezákonne vydržanú nehnuteľnosť prevedie ďalej na tretiu osobu. Podľa novej navrhovanej právnej úpravy ak vydržateľ prevedie ním potvrdené vlastnícke právo následne na tretiu osobu, bude tento nový vlastník chránený tak, akoby toto vlastníctvo nadobudol od oprávneného vlastníka. Ak pôvodný vlastník neodôvodnene nevznesie v konaní o potvrdenie vydržania námietky, a tým si neuplatní v konaní svoje nároky, dostane sa následne do slabšej pozície oproti dobromyseľnému nadobúdateľovi, ktorý nadobudne vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu od súdom potvrdeného vydržateľa. Pôvodný vlastník bude musieť v takom prípade v súdnom konaní preukázať, že nadobúdateľ nehnuteľnosti vedel alebo mal vedieť, že vydržateľ klamal pri návrhu resp. že mu súd vydržanie potvrdil v rozpore so zákonom. Ak toto pôvodný vlastník nepreukáže, súd bude chrániť nového dobromyseľného vlastníka, t. j. tretiu osobu, ktorá nadobudla vlastnícke právo od súdom potvrdeného vydržateľa. Môžeme preto konštatovať, že navrhovaná nová právna úprava chráni zapísaného vlastníka pred potvrdením vydržania, avšak ak si zapísaný vlastník neodôvodnene neuplatní v konaní o potvrdenie vydržania svoje nároky, neskôr bude v slabšej pozícii oproti dnes stále platnej právnej úprave.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, evidovaný ako parlamentná tlač 324, bol do Národnej rady Slovenskej republiky predložený dňa 5. novembra 2020 a až po jeho prerokovaní v legislatívnom resp. v zákonodarnom procese bude zrejmé v akom konečnom znení bude uvedený návrh zákona schválený. Aj napriek možným, v článku načrtnutým rizikám novej právnej úpravy, je možné jednoznačne konštatovať, že v takomto znení navrhované nové civilné mimosporové konanie ohľadom potvrdenia vydržania vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je pozitívnou zmenou, ktorá je vítaná odborníkmi právnickej obce ako aj širokou verejnosťou. Inštitút vydržania sa totiž v minulosti veľa krát zneužíval a preto možno navrhovanú právnu úpravu hodnotiť ako správny a žiadúci krok, pretože doterajšia prax preukázala, že súčasná právna úprava je zjavne nedostatočná. V novej navrhovanej právnej úprave bola predkladateľom zvolená kvalitatívne lepšia forma a to súdne rozhodnutie za účelom potvrdenia nadobudnutia vecného práva vydržaním. Nový režim vydržania navrhuje vláda zaviesť s účinnosťou od 1. marca 2021, pričom je nutné upozorniť na skutočnosť, že až prax ukáže, či takto navrhovaná zmena bude prínosom a či sa aj prostredníctvom nej zabezpečí cielený zámer lepšieho prístupu k spravodlivosti. Je potrebné veriť, že navrhované zmeny budú schválené a teda napomôžu lepšej ochrane vlastníckeho práva dotknutých subjektov. Neporovnateľne by sa tým zvýšila transparentnosť vydržania a je možné dôvodne očakávať a veriť, že po prijatí a schválení novej navrhovanej právnej úpravy budú zo strany súdu potvrdené skutočne len tie vydržania, ktoré sú dôvodné a nebude už možné inštitút vydržania zneužívať a neoprávnene oberať doterajších vlastníkov o nehnuteľnosti cez inštitút vydržania.