Európska únia (EÚ) zrevidovala a aktualizovala smernicu o energetickej efektívnosti (ďalej len „smernica“), aby splnila svoj cieľ znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Táto revízia prináša niekoľko zmien a nových pravidiel, ktoré majú členským štátom EÚ pomôcť dosiahnuť tento ambiciózny cieľ. Zavádzanie týchto opatrení bude pre dosiahnutie ekologických cieľov a udržateľnej budúcnosti všetkých obyvateľov EÚ kľúčové.

1. Priorizácia energetickej účinnosti

Smernica kladie dôraz na energetickú účinnosť ako základný princíp v energetickej politike EÚ. Cieľom je znížiť spotrebu energie o ďalších 11,7 % do roku 2030 oproti referenčnému scenáru EÚ z roku 2020. Členské štáty EÚ sú povinné brať do úvahy energetickú efektívnosť pri dôležitých politických a investičných rozhodnutiach, čím sa zabezpečí, že energetické úspory budú hrať zásadnú úlohu v národných politikách.

2. Zosilnenie povinnosti v súvislosti s úsporou energie

Revidovaná smernica zdvojnásobila ročnú povinnosť úspor energie do roku 2028. Členské štáty EÚ musia preto dosiahnuť kumulatívne úspory konečnej spotreby energie podľa nasledujúceho harmonogramu:

• 0,8 % ročne (2021 – 2023)

• 1,3 % ročne (2024 – 2025)

• 1,5 % ročne (2026 – 2027)

• 1,9 % ročne (2028 – 2030)

3. Boj proti energetickej chudobe

Smernica kladie väčší dôraz na zmierňovanie energetickej chudoby. Členské štáty EÚ sú povinné zvýšiť informovanosť spotrebiteľov a poskytovať im informácie o energetickej účinnosti. Tým by sa malo posilniť postavenie spotrebiteľov a zvýšiť tak schopnosť využívať energeticky účinné riešenia.

4. Rozšírenie povinností energetického auditu

Rozsah povinností energetického auditu sa rozšíril tak, aby zahŕňal všetky spoločností, ktoré spotrebúvajú energiu nad určitú hranicu. To znamená, že aj malé a stredné podniky budú musieť vykonávať energetický audit, ak existuje predispozícia na významný potenciál úspory energie.

5. Monitorovanie a podávanie správ o energetickej výkonnosti dátových centier

Smernica zavádza povinnosť monitorovania a podávania správ o energetickej hospodárnosti dátových centier. Európska komisia pripravuje databázu, ktorá bude zhromažďovať a zverejňovať údaje relevantné pre energetickú výkonnosť a vodnú stopu dátových centier. Táto databáza bude k dispozícii počas prvého termínu na podávanie správ 15. septembra 2024.

6. Národné príspevky a mechanizmus vypĺňania medzier

Krajiny EÚ musia stanoviť národné príspevky s ohľadom na vnútroštátne pomery, ako sú energetická náročnosť, HDP na obyvateľa a potenciál úspor energie. Ak krajiny zaostanú v poskytovaní svojich národných príspevkov, aktivuje sa novovytvorený „mechanizmus vypĺňania medzier“, ktorý má za cieľ zabezpečiť dosiahnutie celkového cieľa EÚ.

Financovanie projektov ako kľúčový faktor energetickej efektívnosti a zaistenia udržateľnej budúcnosti

Nová smernica o energetickej efektívnosti prináša významné zmeny, ktoré majú podporiť členské štáty EÚ v dosahovaní ambicióznych cieľov v oblasti energetickej účinnosti a znižovania emisií skleníkových plynov. V celom náročnom procese zvyšovania energetickej efektívnosti s cieľom prechodu na uhlíkovú neutralitu bude hlavným faktorom financovanie z hľadiska dostatočnosti ale aj nastavenia rôznych schém a ich možností kombinácie. Aktuálne Ministerstvo hospodárstva SR zverejnilo výzvu z prostriedkov plánu obnovy a odolnosti na refinancovanie aj financovanie zvyšovania energetickej efektívnosti verejných budov: Komponent 19 - Výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie prostriedkov mechanizmu zameraná na rýchlo realizovateľné opatrenia za účelom zvýšenia energetickej efektívnosti verejných budov.