Aj napriek skutočnosti, že od prijatia zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení platných predpisov, všeobecne známeho ako Infozákon, uplynulo už 21 rokov, neustále prináša viaceré aplikačné problémy. V praxi sa často stretávame s mnohými pochybeniami pri vybavovaní žiadostí o poskytnutie informácií. Cieľom tohto článku je ozrejmiť proces poskytovania informácií obcou ako povinnou osobou podľa Infozákona a poukázať na časté problémy.

Právo na informácie

Základným pilierom práva na poskytnutie informácií je článok 26 Ústavy Slovenskej republiky. Je v ňom určené, že právo na informácie je zaručené, každý má právo slobodne vyhľadávať informácie, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob vykonania tohto práva ustanoví zákon. Týmto zákonom je už spomínaný Infozákon, ktorý bol od svojho prijatia niekoľkokrát novelizovaný.

Dva stupne konania

Infozákon ustanovuje okruh povinných osôb, na ktoré sa vzťahuje povinnosť sprístupňovať informácie, medzi ktoré sa radí aj obec. Už pri samotnom vymedzení obce ako povinnej osoby vzniká istý problém. V prvom stupni konania o poskytnutí informácií koná a rozhoduje obecný úrad. Obecný úrad pritom v zmysle definície uvedenej v zákone o obecnom zriadení zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom, a teda nemá ako taký právnu subjektivitu. Právnu subjektivitu má obec. Aj napriek tejto skutočnosti zveril Infozákon obecnému úradu právo rozhodovať o žiadostiach o sprístupnenie informácií, a teda o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. V druhom stupni následne koná a rozhoduje starosta obce.

Kto môže podať žiadosť

Vzhľadom na skutočnosť, že každý má právo na prístup k informáciám bez ohľadu na to, či je obyvateľom danej obce, sprístupňuje obec informácie na základe žiadosti fyzických alebo právnických osôb, ktoré požiadajú o sprístupnenie informácií. Infozákon nevyžaduje špeciálne označenie takej žiadosti a obec je povinná sprístupniť informácie bez preukázania právneho alebo iného dôvodu, či záujmu, pre ktoré sa požaduje.

Infozákon žiadateľovi umožňuje podať žiadosť písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Žiadosť musí mať predpísané náležitosti, a to, ktorej povinnej osobe je určená, ktorých informácií sa žiadosť týka, aký spôsob sprístupnenia žiadateľ navrhuje a meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo. V prípade, ak žiadosť neobsahuje predpísané náležitosti, je obec povinná vyzvať žiadateľa, aby v lehote nie kratšej ako sedem dní doplnil vo svojej žiadosti chýbajúce náležitosti a súčasne ho poučí, ako má také doplnenie vykonať. Rovnako je obec povinná žiadateľa poučiť o možnosti odloženia nedoplnenej žiadosti.

Nutné je poznamenať, že nakoľko zo žiadosti má byť len zrejmé, ktorej povinnej osoby sa žiadosť týka (Infozákon teda nevyžaduje presné označenie adresáta), pre prípadnú chybu v názve povinnej osoby nemožno považovať žiadosť za nekompletnú s potrebou doplnenia. Ak žiadateľ nedostatky neodstráni a zároveň informáciu nie je možné pre tento nedostatok sprístupniť, obec je oprávnená žiadosť odložiť. O takomto odložení je však povinná žiadateľa upovedomiť. V tejto súvislosti však považujeme za potrebné upozorniť na to, že obec je povinná vynaložiť primerané úsilie (najmä v zmysle zákonných povinností podľa Infozákona a správneho poriadku) k tomu, aby bola neúplná žiadosť doplnená. Ak by obec z dôvodu neúplnosti žiadosti, ktorú bolo možné odstrániť, túto žiadosť odložila, môže dôjsť k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia, o ktorom si povieme v texte ďalej.

Postup riešenia

Keď je žiadosť kompletná, obec skúma, či sa na požadované informácie nevzťahujú ustanovenia Infozákona o obmedzení prístupu k informáciám. Obec nesprístupní informácie, ak sa na ne vzťahuje ochrana pred zverejňovaním (ide najmä sa o utajované skutočnosti, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a osobných údajov fyzickej osoby, ako aj informácie označené ako obchodné tajomstvo). V zásade však platí „čo nie je tajné, je verejné“. Znamená to, že pokiaľ zákon vyslovene neoznačí nejakú informáciu, že ju nemožno zverejniť, tak je obec povinná informáciu zverejniť.

V prípade, ak obec nemá požadované informácie k dispozícií a súčasne má vedomosť o tom, kde ich možno získať, postúpi žiadosť do piatich dní od doručenia žiadosti príslušnej povinnej osobe, čo bezodkladne oznámi žiadateľovi. V inom prípade, ak sa v žiadosti jedná o získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, môže obec namiesto sprístupnenia informácií, bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania žiadosti, odkázať žiadateľa na už zverejnenú informáciu a to tak, že mu oznámi údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie. Aj v prípade, že je informácia už niekde zverejnená, môže žiadateľ trvať na jej sprístupnení ním požadovaným spôsobom.

V praxi sa môže vyskytnúť aj situácia, kedy obec nemá požadovanú informáciu a zároveň ani nemá vedomosť o tom, kto takú informáciu má. V takom prípade odmietne poskytnúť informáciu rozhodnutím.

Ak obec poskytne požadované informácie v súlade s Infozákonom, žiadateľovi nezasiela rozhodnutie o poskytnutí týchto informácií s náležitosťami v zmysle správneho poriadku. Informácie v takomto prípade poskytne spôsobom, akým žiadateľ žiadal a urobí rozhodnutie zápisom do spisu. Proti takémuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie. Informáciu môže obec poskytnúť ústne, nahliadnutím do spisu, vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou alebo elektronickou poštou. Za prístupnú formu sprístupnenia informácie žiadateľovi, ktorý je osobou nevidiacou alebo slabozrakou, sa podľa zákona považuje informácia napísaná slepeckým (Braillovým) písmom, prípadne zväčšeným typom písma.

Avšak, ak obec žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tejto časti v danej lehote písomné rozhodnutie, ktoré žiadateľovi riadne doručí. Takéto rozhodnutie musí obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti. Predpísanými náležitosťami takéhoto rozhodnutia sú výrok obsahujúci rozhodnutie vo veci, s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ďalšou podstatnou náležitosťou rozhodnutia je odôvodnenie obsahujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, úvahy, ktorými bola obec vedená pri hodnotení dôkazov, správnu úvahu a popísanie, ako sa obec vyrovnala s návrhmi a námietkami žiadateľa a jeho vyjadreniami. Veľmi dôležitou náležitosťou rozhodnutia je aj poučenie. Poučenie musí obsahovať údaj o tom, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či je možné rozhodnutie preskúmať súdom v rámci správneho súdnictva.

Čas na vybavenie

Na vybavenie žiadosti má obec zákonom stanovenú lehotu. Žiadosť o poskytnutie informácií je povinná vybaviť bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti. Ak sa sprístupňujú informácie v prístupnej forme nevidiacej osobe, tak je obec povinná ju vybaviť do pätnásť pracovných dní od uvedeného momentu. Obec môže zo závažných dôvodov predlžiť uvedenú lehotu, a to najviac o osem pracovných dní a v prípade sprístupňovania informácií nevidiacej osobe o pätnásť pracovných dní. O predĺžení lehoty je obec povinná žiadateľa informovať pričom musí uviesť dôvody predĺženia lehoty. Dôvody predĺženia lehoty uvádza nielen odkazom na príslušný právny predpis, ale popísaním skutočností, ktoré bránia vybaviť žiadosť v pôvodnej lehote.

Zákonodarca pamätal aj na prípadnú nečinnosť obce, ak tá v danej lehote neposkytne požadované informácie či nevydá príslušné rozhodnutie. V takýchto prípadoch hovoríme o tzv. fiktívnom rozhodnutí, pretože sa predpokladá, že v uvedených prípadoch obec vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť požadované informácie. Za deň doručenia takéhoto fiktívneho rozhodnutia sa považuje tretí deň od uplynutia zákonnej lehoty na vybavenie žiadosti.

Právo na odvolanie

Proti rozhodnutiu, ktorým obec (v prvom stupni obecný úrad) z nejakého dôvodu odmietla poskytnúť požadované informácie, je možné podať opravný prostriedok, ktorým je odvolanie. Žiadateľ podáva odvolanie na obecnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, a to v pätnásť dňovej lehote od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia zákonnej lehoty. Obecný úrad môže odvolanie vybaviť aj v rámci autoremedúry, keď odvolaniu v celom rozsahu vyhovie (t. j. sám si prizná žiadateľom vytýkanú chybu a znovu rozhodne). Ďalšou podmienkou rozhodnutia v rámci autoremedúry je, že rozhodnutie sa netýka iného účastníka konania, prípadne je potrebné vyžiadať súhlas iného účastníka, čo je však v tomto prípade v zásade bezpredmetné, keďže účastníkom konania je len žiadateľ. Obecný úrad rozhoduje v rámci autoremedúry v lehote pätnásť dní odo dňa doručenia odvolania. Takéto rozhodnutie je opäť prvostupňovým rozhodnutím a je možné sa voči nemu znovu odvolať.

V prípade odvolacieho konania, ak prvostupňový orgán, t. j. obecný úrad, nerozhodne o odvolaní v rámci autoremedúry sám, predloží v lehote tridsať dní od doručenia odvolania spisový materiál spolu s výsledkami doplneného konania odvolaciemu orgánu, ktorým je v tomto prípade starosta obce. O tomto predložení upovedomí účastníka konania. Následne má starosta obce v zmysle Infozákona pätnásť dní na rozhodnutie o odvolaní. Starosta môže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť alebo odvolanie zamietnuť a rozhodnutie obecného úradu potvrdiť. Starosta má ďalej možnosť rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť obecnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie (ak je to vhodné najmä z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania). Po tom ako sa vec vráti obecnému úradu má tento lehotu osem (pätnásť v prípade informácie pre slabozrakých a nevidiacich) pracovných dní na to, aby buď informáciu poskytol alebo o veci inak rozhodol, pričom je viazaný právnym názorom starostu obce vyjadreným v rozhodnutí o odvolaní. Ak rozhodne obecný úrad po tom, ako sa mu vec vrátila od starostu, toto rozhodnutie je možné opäť napadnúť odvolaním. V opačnom prípade by bola porušená zásada dvojinštančnosti konania. Aj v odvolacom konaní platí, že ak odvolací orgán v stanovenej lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol, t.j. vydal tzv. fiktívne rozhodnutie. Rozhodnutie starostu obce, ako aj obecného úradu, musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti. Právoplatné rozhodnutie odvolacieho orgánu, či už fiktívne alebo skutočné, je následne preskúmateľné súdom. Žalovaným subjektom je v prípadne správnej žaloby starosta príslušnej obce.

Opačný úmysel

Aj napriek skutočnosti, že právo na slobodný prístup k informáciám a jeho úprava v Infozákone má byť nástrojom kontroly vecí verejných a zároveň nástrojom informovanosti občanov o záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, ktoré potrebujú alebo majú o ne záujem, často sa stáva, že dochádza k zneužívaniu tohto práva. Žiadateľ v takomto prípade v skutočnosti nepotrebuje požadované informácie a jeho cieľ je iný. Cieľom žiadateľa môže byť napríklad zlomyseľnosť (chce znefunkčniť povinnú osobu), politický boj alebo získanie trov konania v prípadnej správnej žalobe.

V histórií používania Infozákona existuje viacero prípadov, kedy žiadateľ rozposielal žiadosti po celej Slovenskej republike, pričom často využíval taký spôsob doručenia žiadosti, pri ktorom predpokladal, že sa žiadosť k povinnej osobe ani reálne nedostane, t. j. uplatní sa fikcia doručenia a následne rozhodnutia. Inokedy zase žiadal také množstvo informácií, že nebolo v reálnych možnostiach príslušného orgánu takúto žiadosť vybaviť. Následne takýto žiadatelia podávali správne žaloby a žiadali nahradiť trovy konania. Na takéto situácie reagovala súdna prax a došlo k vydaniu niekoľkých zaujímavých rozhodnutí. Takýmto rozhodnutím je napríklad Rozsudok Najvyššieho súdu SR so spisovou značkou 3 Sži/4/2014 zo dňa 12. marca 2014, z ktorého by sme si dovolili citovať z právnej vety: „Zákon o slobode informácií neobsahuje vo svojich ustanoveniach legálnu definíciu zneužitia práva. Zákaz zneužívania výkonu práva je však jedným z ústavných princípov právneho štátu, ktoré ústava implicitne obsahuje v čl. 1 ods. 1. Zneužitie práva v oblasti práva na informácie je v zásade individuálnou situáciou, kedy v rámci správnej úvahy a v rámci úvahy súdu existuje dostatočný počet indícií, že cieľom žiadosti o informácie nie je reálny záujem získať informáciu.“ V tomto konaní vedenom Najvyšším súdom SR sa žiadateľ domáhal sprístupniť informácie v celkovom rozsahu päťdesiatich ôsmich bodov, čo Najvyšší súd SR považoval za šikanózny výkon práva. O ten sa jedná, keď žiadateľ očividne nemá naozajstný záujem získať informácie, je podaný neúmerne veľký počet žiadostí, vybavovaním takých žiadostí dochádza k paralyzovaniu činnosti povinnej osoby, teda žiadateľ o poskytnutie informácii žiada všetko, pričom v žiadosti ustupuje kvalita informácie pred kvantitou. Obdobne reagoval aj Ústavný súd SR v uznesení II. ÚS 357/2016 zo dňa 26.apríla 2016, kedy sa v prevažnej časti stotožnil s právnymi názormi Najvyššieho súdu SR, ktorý potvrdil prvostupňové rozsudky, ktorými súdy žiadateľovi nepriznali nárok na náhradu trov konania nakoľko šlo o žiadateľa, ktorý rozposielal desiatky svojich žiadostí, pričom súdy mali za to, že šlo o šikanózny výkon práva.

Či ide alebo nejde o šikanózny výkon práva žiadateľa je potrebné však starostlivo zvážiť a k odmietnutiu takejto žiadosti pristúpiť iba v nevyhnutnom prípade, keď je bez dôvodných pochybností jasné, že jediným cieľom žiadateľa je paralyzovať obec, prípadne zadovážiť sebe alebo svojmu advokátovi majetkový prospech v podobe náhrady trov konania. Treba si však uvedomiť, že obec má slúžiť občanom, hospodári s verejným majetkom a financiami, a teda aj podlieha prísnej kontrole, ktorá sa realizuje okrem iného aj prostredníctvom Infozákona. K informačnej povinnosti obce sa vyjadril aj Ústavný súd SR vo svojom Náleze pod sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. júna 2007, v ktorom potvrdil, že obec má povinnosť sprístupniť každú informáciu, ktorú má k dispozícii s výnimkou informácií, ktorých poskytnutie zákon vylučuje. Svoj názor odôvodnil nasledovne: „hospodárenie s verejnými financiami a štátnym, resp. obecným majetkom zakladá verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu kvôli možnosti verejnej kontroly zo strany občanov a posilneniu dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom. Napokon je podstatné, že takýto subjekt nebol kreovaný na uplatňovanie súkromných záujmov ale na realizáciu verejných záujmov.“