V zmysle § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je zamestnanec povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Ak zamestnanec závažne poruší pracovnú disciplínu, zamestnávateľ s ním môže v zmysle § 68 ods. 1 Zákonníka práce okamžite ukončiť pracovný pomer. 

Závažné porušenie pracovnej disciplíny

Zákonník práce nezakotvuje rozlišovacie kritéria na posúdenie, kedy sa konanie považuje za závažné a kedy za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu. Samotný zamestnávateľ môže bližšie konkretizovať prípady závažného porušenia pracovnej disciplíny vo svojom vnútornom predpise, avšak súd pri prípadnom posudzovaní platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nebude viazaný týmto vymedzením. Pri skúmaní závažnosti je potrebné zohľadniť všetky faktory, ktorými sú osoba zamestnanca; pracovné zaradenie zamestnanca; jeho postoj k plneniu úloh pred porušením pracovnej disciplíny; doba a situácia, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny; miera zavinenia zamestnanca; spôsob a intenzita porušenia konkrétnych povinností zamestnanca; dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa; to či spôsobil svojim konaním škodu a pod.

Príkladom porušenia pracovnej disciplíny je neospravedlnené zameškanie viac ako jednej pracovnej zmeny (jedného pracovného dňa), ktoré sa v zmysle ustálenej judikatúry zvyčajne klasifikuje ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pre upresnenie, podľa Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 5 Cdo 81/2010 ide o neospravedlnenú absenciu zamestnanca vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak jeho neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce, udelením neplateného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci teda môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto dôvodu, nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca, niekedy v kratšej, inokedy v dlhšej dobe.

Pre úplnosť dodávame, že Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa zamestnávateľ, resp. ktorýkoľvek z nadriadených zamestnancov porušujúceho zamestnanca, o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, resp. najneskôr v lehote jedného roka odo dňa kedy k takémuto porušeniu došlo. Netreba pritom zabúdať, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (ak u neho pôsobia), inak je neplatné.

Okamžité skončenie pracovného pomeru počas pandémie COVID – 19

Národný inšpektorát práce Slovenskej republiky hovorí: „Nakoľko súčasné preventívne opatrenia týkajúce sa prevencie šírenia ochorenia COVID-19 spôsobili zatvorenie mnohých maloobchodných či výrobných prevádzok, viacerí zamestnávatelia sa dostávajú do zlej ekonomickej situácie, kedy je nemožné zabezpečiť pokrytie nákladov súvisiacich s vyplácaním mzdy zamestnancov. Na túto skutočnosť reagujú znižovaním počtu svojich zamestnancov.“

Napriek skutočnosti, že okamžité skončenie pracovného pomeru sa javí ako najjednoduchšia cesta pre zamestnávateľov, ktorou je možné najrýchlejšie dosiahnuť zníženie počtu zamestnancov, a tým aj okamžite výrazne znížiť ekonomické náklady na personálny základ svojho podniku, je nutné upozorniť na to, že aj počas trvajúcej pandémie COVID – 19 okamžité skončenie pracovného pomeru podlieha prísnym zákonným pravidlami.

Ako ďalej uvádza Národný inšpektorát práce, okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným inštitútom skončenia pracovného pomeru. Skutočnosť, že súčasná situácia súvisiaca s opatreniami zabezpečujúcimi prevenciu pred šírením ochorenia COVID – 19 spôsobuje prevádzkové obmedzenia a pokles v tržbách, resp. pokles v záujme o tovar alebo služby zamestnávateľov, ešte sama o sebe nezakladá právo zamestnávateľa okamžite skončiť so zamestnancom pracovný pomer. Aj počas pandémie ochorenia COVID – 19 stále zostávajú v platnosti základné zákonné dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to závažné porušenie pracovnej disciplíny a právoplatné odsúdenie zamestnanca pre úmyselný trestný čin. To znamená, že v prípade, ak zamestnanec medzičasom nebol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo zamestnanec závažným spôsobom neporušil pracovnú disciplínu, zamestnávateľ nie je oprávnený s ním skončiť pracovný pomer okamžitým skončením z dôvodu šíriaceho sa ochorenie COVID – 19, resp. z dôvodu opatrení prijatých s týmto ochorením.