Podielové spoluvlastníctvo v hospodárení so spoločnou vecou

Podielové spoluvlastníctvo v hospodárení so spoločnou vecou

Podielové spoluvlastníctvo je termín, ktorým označujeme situáciu, keď viacerí ľudia vlastnia jednu vec. V článku pre Obecné noviny, v ktorom sa vyjadril k predmetnej veci náš kolega, Mgr. Kristián Kiska, sa pozrieme na to, čo to znamená a aké sú práva a povinnosti spojené s podielovým spoluvlastníctvom, najmä v kontexte hospodárenia so spoločnou vecou.

Podiely a práva spoluvlastníkov

Podiely v podielovom spoluvlastníctve nie sú reálnymi časťami veci, ale skôr abstraktnými podielmi, ktoré určujú, akým spôsobom sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach spojených s vlastníctvom. Je dôležité poznamenať, že ani číselné vyjadrenie podielov neznamená, že každý spoluvlastník má vlastníctvo konkrétnej časti veci.

Práva a povinnosti spojené s podielovým spoluvlastníctvom

Spoluvlastníci majú rovnaké typické vlastnícke práva ako výluční vlastníci, vrátane práva vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky a právo vecou disponovať. Zároveň majú povinnosti, ktoré sa viažu k ich právam a ktoré spolu s ich oprávneniami tvoria obsah podielového spoluvlastníctva. Tieto práva a povinnosti sú regulované zákonmi, a to aj v súvislosti s hospodárením so spoločnou vecou.

Hospodárenie so spoločnou vecou

Hospodárenie so spoločnou vecou nemá legálnu definíciu, týka sa ekonomickej stránky veci a zahŕňa údržbu, opravy, úpravy, zmeny a odstránenie. Cieľom je účelné využitie podľa predstáv vlastníkov. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu však z rozhodovania o spoločnej veci nemožno vylúčiť žiadneho spoluvlastníka.

Investície do spoločnej veci

Investície do spoločnej veci môžu spôsobiť spory medzi spoluvlastníkmi.

Odpoveď na otázku: „Do akej miery a za akých podmienok existuje u investujúceho spoluvlastníka nárok na náhradu nákladov vynaložených pri investícii do spoločnej veci?“ nám vyplýva z rozhodovacej praxe, ktorá v tejto súvislosti vyvodzuje dva základné východiskové faktory, a to (i) či boli investície do spoločnej veci vynaložené s väčšinovým súhlasom spoluvlastníkov, a zároveň či bola pred ich vynaložením zachovaná možnosť každého spoluvlastníka vyjadriť sa k nim, a (ii) či išlo o investície, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť. Ak teda o investovaní do spoločnej veci došlo rozhodnutím spoluvlastníkov v súlade s princípom majority, pričom ide o nevyhnutnú investíciu, tak je vec nesporná a menšinový spoluvlastník, ktorý s takouto investíciou do spoločnej veci nesúhlasí, je aj napriek tomu povinný na investíciu prispieť pomerne podľa veľkosti svojho podielu. Na druhej strane je nevyhnutné uviesť, že v prípade, ak niektorý spoluvlastník investoval do spoločnej veci bez súhlasu alebo napriek nesúhlasu ostatných spoluvlastníkov, pričom išlo o nie nevyhnutnú investíciu, tak zo žiadneho zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť povinnosť ostatných spoluvlastníkov znášať za trvania spoluvlastníckeho vzťahu pomernú úhradu takýchto nákladov.

Podielové spoluvlastníctvo je komplexnou oblasťou so špecifickými právnymi aspektmi. Pri akejkoľvek právnej situácii v tejto oblasti je odporúčané konzultovať ju s právnym expertom, ktorý vám poskytne adekvátnu odbornú radu.

Viac o téme sa môžete dočítať priamo v článku.