Z dielne Ministerstva životného prostredia vzišla novela, ktorej cieľom je zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu pochádzajúceho z domácností. Kuchynský odpad tvorí 30 až 40 percent komunálneho odpadu. Podľa štatistík sa na Slovensku vyprodukuje viac ako 500 000 ton kuchynského odpadu, čo v prepočte predstavuje 100 kilogramov kuchynského odpadu na jedného Slováka.

V rodinnom dome by sme kuchynský odpad vyhodili do kompostu, avšak v meste častokrát končí v čiernych nádobách na odpad, ktorých obsah nakoniec končí na skládkach.

I keď by sa mohlo zdať, že ide o rozložiteľný odpad, ktorý pre životné prostredie nepredstavuje žiadne riziko, opak je pravdou. Zvyšky potravín sú schopné produkovať plyn, ktorý je zložený z metánu, oxidov dusíka a sírovodíka.

I keď prioritne by sme sa mali snažiť o eliminovanie množstva odpadu, za určitý medzistupeň pri dosiahnutí tohto cieľa môžeme považovať triedený zber.

Od 1. januára 2021 pribudla obciam nová povinnosť. V súlade s ustanovením § 81 ods. 7 písm. b) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) sú obce povinné zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad, a to konkrétne:

• biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu okrem toho, ktorého pôvodcom je fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktorá prevádzkuje zariadenie spoločného stravovania
• jedlých olejov a tukov z domácností
• biologicky rozložiteľných odpadov zo záhrad a parkov vrátane odpadu z cintorínov

Do tohto dátumu platná legislatíva poznala výnimku, kedy obec nemusela splniť túto povinnosť. Šlo o situáciu, kedy obec preukázala, že triedenie tohto druhu odpadu by bolo pre ňu ekonomicky neúnosné. V súčasnosti už túto výnimku nie je možné uplatniť.

Ani v súčasnosti však nemôžme povedať, že povinnosť triediť kuchynský odpad platí absolútne. V ustanovení § 81 ods. 21 zákona o odpadoch sú vymedzené výnimky, kedy obec nemá povinnosť zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. Ide o situáciu kedy (i) má obec zabezpečené energetické zhodnotenie týchto odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov, čo znamená, že využije odpad najmä ako palivo alebo na získavanie energie iným spôsobom, (ii) obec preukáže, že 100 % domácností kompostuje vlastný odpad, alebo (iii) obec preukáže, že to neumožňujú technické problémy vykonávania zberu v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach. Predpokladá sa, že povinnosť triediť kuchynský odpad, by sa mala vzťahovať na približne 80% samospráv na Slovensku.

Okrem samotnej povinnosti zaviesť a zabezpečovať triedenie kuchynského odpadu, musí obec realizovať aj ďalšie obligatórne kroky, ktoré vyžaduje zákon o odpadoch.

Podľa ustanovenia § 81 ods. 7 písm. h) zákona o odpadoch musí obec svojim občanom poskytnúť podrobný všeobecne zrozumiteľný popis celého systému nakladania s komunálnymi odpadmi vrátane triedeného zberu v obci a konkrétnych opatrení zavedených na podporu predchádzania vzniku odpadu na území obce, a to tak, že tento popis zverejní na svojom webovom sídle. Navyše, v prípade potreby, avšak najmenej jedenkrát do roka musí obec uskutočniť informačnú kampaň, ktorej cieľom je podpora a zvýšenie triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov.

Okrem vyššie spomenutého musí obec v súlade s ustanovením § 81 ods. 8 zákona o odpadoch prijať všeobecne záväzné nariadenie, v ktorom upraví podrobnosti týkajúce sa (i) nakladania s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom, (ii) nakladania s biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom a reštauračným odpadom od prevádzkovateľa kuchyne, (iii) spôsobe a podmienkach triedeného zberu jedlých olejov a tukov, a (iv) dôvodov nezavedenia triedeného zberu kuchynského odpadu.

Podrobnosti k zákonu o odpadoch v súvislosti s triedením kuchynského odpadu sú obsiahnuté vo Vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch (ďalej len „Vyhláška“).

V zmysle ustanovenia § 14 ods. 9 Vyhlášky je obec povinná zabezpečiť zberové kapacity tak, aby boli dostupné pre každého obyvateľa obce počas jedného kalendárneho roka s minimálnym objemom 250 litrov. To, akú má obec zberovú kapacitu je možné zistiť na základe vzorca, ktorý je vyjadrený ako súčin objemu dostupných zberných nádob a frekvencie ich odvozu. Pri objeme 250 litrov musí byť frekvencia odvozu minimálne jedenkrát za štrnásť dní.

Okrem toho je obec oprávnená vykonávať aj spoločný zber. V takom prípade sa do každej domácnosti inštaluje zberná nádoba s objemom 120 litrov.

V praxi by to mohlo fungovať aj tak, že každá domácnosť dostane vedro a kompostovateľné vrecká. Následne vedrá a vrecká naplnené kuchynským odpadom uložia obyvatelia pred dom, za účelom ich odvozu.

Okrem nám už známym, žltým, či zeleným zberným nádobám, pribúdajú zberné nádoby hnedej farby, ktoré sú určené práve na kuchynský odpad. Okrem ich jedinečného farebného rozlíšenia musia byť tieto zberné nádoby označené štítkom, ktorý obsahuje nápis „BIOLOGICKY ROZLOŽITEĽNÝ KOMUNÁLNY ODPAD“ alebo „BIOODPAD“ alebo „BIOLOGICKÝ ODPAD“. V prípade, že obec už používa zberné nádoby na kuchynský odpad, ktoré nie sú hnedej farby, neznamená to, že obec musí tieto zberné nádoby odstrániť a zabezpečiť nové. Podľa ustanovenia § 14 ods. 12 Vyhlášky postačuje, aby na takéto nádoby boli inštalované štítky v hnedom farebnom rozlíšení, na ktorých je umiestnené jedno z vyššie spomenutých slovných spojení.

Náklady na zabezpečenie zberných nádob na odpad znáša obec a prináleží jej oprávnenie zahrnúť tieto náklady do miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Okrem kuchynského odpadu sme v úvode tohto článku uviedli, že obec je povinná zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu jedlých olejov a tukov z domácností. Na túto povinnosť sa nevzťahuje žiadna výnimka, pri ktorej splnení by obec nemusela zavádzať a vykonávať zber týchto olejov a tukov, pričom však zákon o odpadoch, ani vyhláška bližšie nešpecifikujú podmienky ich zberu.

Samosprávy, ktoré realizujú zber kuchynského odpadu však narážajú na praktické problémy. Jedným z nich je skutočnosť, že v kuchynskom odpade sa nachádza aj to, čo tam nepatrí. Nesprávne vytriedený odpad tak potom putuje na skládky odpadu, čo vo svojej podstate odporuje cieľu, ktorý táto novelizácia sleduje, a teda zníženie množstva odpadu na skládkach.

Do zberných nádob hnedej farby by sme mali umiestňovať zvyšky jedál, potravín, ktoré sú pokazené alebo sú po záruke, samozrejme bez obalu a nie tekuté, odpad rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, či škrupiny z vajíčok alebo vrecká z čajov a usadeniny z kávy.

Ceny za skládkovanie odpadu každým rokom rastú. Triedenie odpadu je výhodné aj z finančného hľadiska. Platí totiž, že čím viac odpadu obce vytriedia, tým menej odpadu vyvezú a tak platia menej.

Triedením odpadu môžeme eliminovať nepriaznivé dopady na životné prostredie a zvýšiť tak jeho kvalitu.