Pri určení rodičovstva totiž zákon na prvé miesto kladie záujem dieťaťa. „Dieťa je v tomto prípade obeťou a štát by mu mal poskytnúť ochranu aj tým, že určí, kto je za akých okolností osobou povinnou sa o dieťa starať,“ vysvetľuje v rozhovore expertka na rodinné právo Martina Lysinová z L/R/P advokáti, s. r. o.

Rodičovstvo sa určuje podľa zákonných zásad uvedených v Zákone o rodine. Začnime zrejme tým menej komplikovaným, a to je určenie materstva. Kedy nastane prípad, že o materstve rozhoduje súd?

Určenie materstva vyzerá na prvý pohľad veľmi jednoducho. Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. Zákon o rodine tým nadväzuje na rímsko-právnu zásadu „mater semper in iure certa est, parter incertus“, teda matka je vždy istá, otec nie, ten je iba pravdepodobný.

Prvý pohľad, ktorý v nás evokuje úplnú jednoznačnosť a jednoduchosť pri určovaní materstva, je však klamlivý. Keďže je matkou žena, ktorá dieťa porodila, DNA test nie je rozhodujúci. Mohlo totiž dôjsť k umelému oplodneniu vajíčkom inej ženy. Spor môže vzniknúť, ak sa, napríklad, narodí dieťa mimo zdravotníckeho zariadenia. Vtedy môžu viaceré ženy tvrdiť, že sú matkami dieťaťa alebo naopak žiadna žena sa k pôrodu neprizná. Je možné predpokladať, že v budúcnosti sporné situácie zrejme nastanú aj v súvislosti so zmenami pohlavia.

V prípade pochybností je teda možné materstvo určiť rozhodnutím súdu. Takéto konanie môže začať iba na návrh, a to buď ženy, ktorá o sebe tvrdí, že je matkou dieťaťa, otca dieťaťa alebo osoby, ktorá preukáže, že má na takomto určení právny záujem.

Aké sú najčastejšie prípady z Vašej praxe, keď súd rozhoduje o otcovstve?

Najčastejšie sú to prípady, keď sa dieťa narodí počas manželstva alebo do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva, alebo po jeho vyhlásení za neplatné. V takomto prípade sa za otca dieťaťa považuje manžel alebo bývalý manžel matky, a to bez ohľadu na to, kto dieťa skutočne splodil. Ide o takzvanú prvú domnienku otcovstva. Zákon totiž pozná tri domnienky otcovstva, pričom poradie je fixné a neprekročiteľné.

Často sa stáva, že nevera manželky vyjde na povrch až po rokoch. Otec dieťaťa zapísaný v rodnom liste má podozrenie, dá dieťaťu urobiť DNA test a zistí, že pravdepodobnosť, že je biologickým otcom je veľmi nízka. Rovnako môže muž zistiť ochorenie, ktoré vylučuje jeho schopnosť splodiť dieťa.

Iným nezriedkavým prípadom je situácia, keď sa manželia rozvádzajú z dôvodu mimomanželského pomeru manželky. Manželka s druhým partnerom otehotnie, ale nestihne sa ešte rozviesť. Dieťa sa narodí v manželstve a aj napriek tomu, že všetci vedia, kto je otcom dieťaťa, v rodnom liste bude zapísaný ako otec manžel matky. Veľmi dôležitou skutočnosťou, ktorú si často ľudia neuvedomujú, je, že otec zapísaný v rodnom liste, a teda tzv. právny otec, je v zmysle zákona povinný prispievať na výživu dieťaťa. Ak tak nerobí, môže to mať pre neho aj trestnoprávne následky.

Ako sa môže otec, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa, otcovstva vzdať?

Prostredníctvom konania o zapretie otcovstva, keď súd na základe vykonaného dokazovania určí, že manžel matky nie je otcom dieťaťa. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak sa dieťa narodilo medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po jeho zániku, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky bol otcom dieťaťa. Konanie o zapretie otcovstva v prípade prvej domnienky teda nie je formálne a nestačí iba tvrdenie o tom, že manžel nie je otcom dieťaťa. Je potrebné vykonať dokazovanie. Ako dôkazy sa najčastejšie použijú výsluchy účastníkov, znalecké dokazovanie z oblasti genetiky, čiže DNA test alebo potvrdenie lekára o prekážke splodiť dieťa. Manžel matky sa môže domáhať zapretia otcovstva do troch rokov odkedy sa dozvedel o skutočnostiach, ktoré dôvodne spochybňujú, že je otcom dieťaťa.

Na určenie otcovstva teda nestačí len test DNA? Vo filmoch či telenovelách je po absolvovaní testu DNA hneď všetko jasné...

Zákon o rodine na prvé miesto kladie záujem dieťaťa, ktorým je, aby dieťa malo osobu, ktorá je povinná sa o neho postarať. U rodičov sa predpokladá, že vedia posúdiť následky svojho konania. Dieťa je v tomto prípade obeťou a štát by mu mal poskytnúť ochranu aj tým, že určí, kto je za akých okolností jeho otcom. Až po tom, ako je otcovstvo úspešne zapreté manželom matky, môže prebehnúť konanie o určenie otcovstva. DNA test je vzhľadom k jeho pomerne veľkej presnosti dôležitým dôkazom, no nie jediným.

Neťahajú teda z hľadiska litery zákona biologickí otcovia od začiatku za kratší koniec v prípade, že splodia dieťa so ženou, ktorá je v manželstve s iným mužom?

Počas celej svojej kariéry tvrdím, že pri výbere partnera, s ktorým môžeme splodiť dieťa, je dôležité byť opatrný a uvedomiť si mieru zodpovednosť za život dieťaťa. Ak partnerka žije v manželstve s iným mužom, mal by muž trvať na tom, aby sa rozviedla pred tým ako s ním môže otehotnieť. Okrem toho, že za otca bude určený manžel partnerky, dieťa bude mať priezvisko, ktoré vybrali manželia pre ich spoločné dieťa. I keď je možné priezvisko neskôr zmeniť, celý život bude toto priezvisko používať ako svoje rodné.

Príklad životnej situácie: Žena splodí dieťa v mileneckom vzťahu počas manželstva, napokon sa ale na výchove dieťaťa dohodne s manželom a manžel uzná otcovstvo. Aké možnosti má biologický otec v prípade, že chce uznať otcovstvo?

Biologický otec musí počkať kým otcovstvo zaprie právny otec, matka alebo dieťa. Zákon pre nich určuje lehotu. Až po tom, ako bolo otcovstvo právoplatne zapreté, môže dôjsť k určeniu otcovstva, pričom návrh môže podať aj biologický otec. Biologický otec však nemôže podať návrh na zapretie otcovstva.

Stretli ste sa v praxi s tým, že by o otcovstvo dieťaťa mali záujem hneď dvaja otcovia?

Skôr to býva tak, že ani právny ani biologický otec ním byť nechcú.

Možno zaprieť otcovstvo určené rozhodnutím súdu?

V prípade, ak je otcovstvo určené rozhodnutím súdu, zapretie otcovstva je vylúčené. Vychádza za z toho, že účastníkom konania je otec, ktorý má možnosť navrhovať také dôkazy, aby svoje otcovstvo vylúčil. Rovnako má možnosť využiť opravné prostriedky.