Novela zákona o registri partnerov verejného sektora účinná od 01.09.2019

Register partnerov verejného sektora (skrátene RPVS) je verejne prístupný informačný systém verejnej správy, ktorý bol zriadený zákonom č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora, verejnosti známym skôr pod pojmom „protischránkový zákon“ (ďalej len „Zákon“). Primárnym účelom Zákona bolo vymedzenie požiadaviek na subjekty prijímajúce plnenia a majetok z verejných zdrojov a posilnenie transparentnosti zmluvných vzťahov v dôsledku odkrývania vlastníckych a riadiacich štruktúr týchto subjektov ako aj konečných užívateľov výhod, t.j. skutočných vlastníkov spoločností a osôb, ktoré majú z podnikania so štátom prospech.

Povinnosť zápisu do tohto registra majú tie subjekty – partneri verejného sektora, s ktorými vstupuje štát, resp. subjekty verejného práva do právnych vzťahov, a ktorí na základe takéhoto vzťahu prijímajú verejné zdroje vrátane, majetku nad zákonom stanovený limit. Partner verejného sektora sa nemôže do registra zapísať samostatne; musí tak urobiť prostredníctvom oprávnenej osoby, ktorou je v zmysle Zákona len advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor či daňový poradca so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky. Partner verejného sektora musí s oprávnenou osobou uzavrieť písomnú dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora, na základe ktorej bude oprávnená osoba vykonávať činnosť pre partnera verejného sektora a zastupovať ho vo vzťahu k registru partnerov verejného sektora.

Od momentu účinnosti a reálnej aplikácie Zákona začalo byť jasné, že Zákon má z praktického hľadiska množstvo chýb, nedostatkov a výkladových nejasností, ktoré v praxi spôsobovali veľké množstvo aplikačných problémov. Oprávnené osoby sa často obracali so žiadosťou o výklad nejednoznačných ustanovení Zákona na Ministerstvo spravodlivosti, ktorého stanovisko však nie je možné považovať za záväzné. To viedlo postupom času k nutnosti prijatia novely Zákona, ktorou sa Ministerstvo spravodlivosti snaží odstrániť nedostatky spôsobujúce problémy v aplikačnej praxi a odbúrať vysokú administratívnu záťaž tam, kde nie je potrebná. Novela Zákona bude účinná od 01.09.2019; vo vzťahu k vybraným ustanoveniam až od 01.11.2019.

V súvislosti s prijatou novelou prinášame prehľad najzásadnejších zmien.

Zadefinovanie pojmu verejný podnik

Novelou dochádza k zúženiu subjektov definovaných Zákonom ako „verejný sektor“ na právnické osoby, v ktorých má štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba zriadená zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom samostatne alebo spoločne výlučnú, teda 100%-nú priamu alebo nepriamu účasť. Povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora teda vzniká, iba ak je majetková účasť v zmluvnom partnerovi stopercentná.

Nové vymedzenie partnera verejného sektora

Jednou z úloh novely bolo aj nové vymedzenie pojmu „partner verejného sektora“, za účelom jasnejšieho definovania subjektov, na ktoré sa Zákon vzťahuje. Novela vylučuje z pôsobnosti Zákona tie subjekty, ktoré vstupujú do zmluvných vzťahov s verejnými podnikmi v rámci bežného obchodného styku a hlavnej ekonomickej činnosti týchto verejných podnikov, prípadne iné subjekty ustanovené Zákonom. Verejné podniky totiž pôsobia častokrát v rámci konkurenčného prostredia, kde povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora môže spôsobovať nerovnaké postavenie súťažiteľov na trhu.

Vo vzťahu k subdodávateľom bola povinnosť zápisu viazaná aj na vedomosť subdodávateľa, že ním poskytované plnenie uskutočňuje v súvislosti s uzavretou zmluvou medzi partnerom verejného sektora a štátom. Zákonná podmienka vedomostnej zložky subdodávateľa ako partnera verejného sektora vyjadrená korektívom „vie alebo má vedieť“ sa novelou dopĺňa, tak, že subdodávateľ má povinnosť zápisu vtedy, ak „vie alebo so zreteľom na všetky okolnosti má vedieť“, že plnenia, ktoré dodáva, sú určené partnerovi verejného sektora a že sa svojim plnením podieľa na uskutočňovaní verejnej zákazky.

V praxi sa tiež stala spornou otázka posudzovania prijímania plnení z Európskeho pôdohospodárskeho záručného fondu, na základe čoho prijímanie plnení z tohto fondu nad rámec limitov uvedených v Zákone v zmysle novelizovanej právnej úpravy bude požívať výnimku z povinnosti zápisu do registra. Na základe uvedenej výnimky sa teda povinnosť zápisu nevzťahuje na osoby prijímajúce tzv. priame platby z Európskeho pôdohospodárskeho záručného fondu. Súčasne došlo k nahradeniu pojmov „európske štrukturálne a investičné fondy“ jednotným pojmom európske fondy, t.j. za partnera verejného sektora sa bude považovať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prijíma finančné prostriedky z akéhokoľvek fondu Európskej únie (s výnimkou vyššie uvedeného Európskeho pôdohospodárskeho záručného fondu).

Zmena zapisovaných údajov

Vzhľadom na aplikačné problémy spôsobené tým, že právna úprava nerozlišovala fyzickú osobu „nepodnikateľa“ a fyzickú osobu – podnikateľa sa prijala výslovná právna úprava, ktorá typologicky rozlišuje tri typy partnerov verejného sektora, a to fyzické osoby, fyzické osoby podnikateľov a právnické osoby. Súčasne v záujme zavedenia širšej transparentnosti a možnosti zainteresovania sa verejnosti do začatých konaní o kvalifikovanom podnete podľa Zákona sa prijatím novely zavádza povinnosť zverejňovať v registri partnerov verejného sektora dátum začatia konania a spisovú značku konania o kvalifikovanom podnete voči partnerovi verejného sektora. Uvedené údaje budú verejne dohľadateľné na stránke registra partnerov verejného sektora.

Zmena pri zápise vrcholového manažmentu ako konečného užívateľa výhod

Prijatím novely sa vykonala aj novelizácia zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu, a to úprava definície vrcholového manažmentu. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, kedy sa v prípade zápisu tzv. fiktívneho konečného užívateľa výhod ako vrcholový manažment zapisovala široká škála osôb riadiacej štruktúry partnera verejného sektora (štatutárny orgán, členovia štatutárneho orgánu, prokuristi a vedúci zamestnanci v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu), sa v prípade zápisu vrcholového manažmentu ako konečného užívateľa výhod bude zapisovať iba štatutárny orgán a člen štatutárneho orgánu, t.j. za člena vrcholového manažmentu sa viac nepovažujú prokuristi a vedúci zamestnanci v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. Partneri verejného sektora sú povinní zabezpečiť zosúladenie údajov o členoch vrcholového manažmentu zapísaných namiesto konečného užívateľa výhod s novým znením Zákona najneskôr do 29.02.2020.

Zavedenie výkladových pravidiel pre posudzovanie zmlúv

Jedným z posudzovaných kritérií povinnosti subjektu pre zápis do registra partnerov verejného sektora je aj hodnota plnenia zo zmluvy. Zavádza sa úprava, ktorá bude plniť funkciu výkladových pravidiel alebo zásad pri posudzovaní zmluvy, resp. hodnoty plnenia uvedeného v zmluvách, od ktorých sa odvíja naplnenie kritéria hodnoty plnenia de minimis, ktoré je jednou z podmienok pre zápis do registra partnerov verejného sektora. Uvedené pravidlá sa vzťahujú na zmluvy s opakujúcim ako aj jednorazovým plnením. Ide o konkrétne otázky, ktoré v priebehu účinnosti Zákona vyplynuli z aplikačnej praxe a doteraz boli riešené výkladom zo strany ministerstva alebo príslušných orgánov. Finančné limity ostali nezmenené, t.j. partnerom verejného sektora nebude ten, komu má byť jednorazovo poskytnuté plnenie zo zmluvy, ktorého hodnota neprevyšuje hodnotu 100 000 eur, ani ten, komu majú byť poskytnuté viaceré čiastkové alebo opakujúce sa plnenia zo zmluvy, ktorých hodnota úhrnne neprevyšuje 250 000 eur. Na rozdiel od doterajšej úpravy sa však hodnota zmluvy, predmetom ktorej je opakujúce sa plnenie, počíta počas celého obdobia trvania zmluvy, nie ako to bolo doteraz len počas jedného kalendárneho roka.

Dobrovoľné overenie identifikácie konečných užívateľov výhod

Za účelom zjednodušenia postupu oprávnených osôb pri overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod sa novelou zakotvila možnosť vykonať overenie konečného užívateľa výhod aj na dobrovoľnej báze, teda mimo zákonom stanovených prípadov povinnej verifikácie údajov. Z praktického hľadiska to má dopad na to, že partner verejného sektora nebude musieť vykonávať osobitne overenie v súvislosti s každou uzatvorenou zmluvou, jej zmenou alebo plnením zo zmluvy v prípade, ak bude overenie identifikácie konečného užívateľa výhod vykonávať dvakrát ročne na polročnej báze. Tým však nie je dotknutá povinnosť iniciovať zmenové konanie ak počas tohto obdobia dôjde k zmene zapísaných údajov (napr. zmena údajov zapísaných o konečnom užívateľovi výhod alebo partnerovi verejného sektora); tieto zmeny treba osobitne oznámiť registrovému súdu a osvedčiť ich aktuálnym verifikačným dokumentom.

Identifikácia konečného užívateľa výhod k 31.12. kalendárneho roka

Novelou sa zavádza lehota pre vykonanie overenia identifikácie konečného užívateľa výhod k 31.12. kalendárneho roka, a to povinnosť zaslať oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod k 31.12. kalendárneho roka do 28.02. nasledujúceho kalendárneho roka. Doterajšia právna úprava lehotu pre vykonanie koncoročného overenia neupravovala. Súčasne v dvojmesačnom období stanovenom pre vykonanie koncoročnej verifikácie nemôže zmluvný partner predstavujúci verejný sektor pozastaviť plnenie, ktoré má v priebehu januára a februára poskytnúť, z dôvodu, že nie je splnená povinnosť overenia identifikácie ku koncu roka.

Ak oprávnená osoba pri koncoročnom overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod zistí, že došlo k zmene konečného užívateľa výhod, je povinná iniciovať zmenové konanie a oznámiť túto zmenu registrovému súdu. Zápis zmeny údajov o konečnom užívateľovi výhod v období od 01.01. do 28.02. kalendárneho roka nahrádza povinnosť vykonať koncoročné overenie identifikácie konečného užívateľa výhod. Jedná sa o vyriešenie aplikačného problému z praxe, ktorý nastával v prípade, ak oprávnená osoba pri overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod zistila, že tento sa zmenil a preto nebolo zrejmé, či postačuje v takejto situácií vykonať zmenové konanie, ktoré samo o sebe vyžaduje overenie identifikácie konečného užívateľa výhod alebo je potrebné následne si splniť aj ďalšiu zákonnú povinnosť, a to zaslať súdu oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod k 31.12.

Zavedenie diskvalifikačnej lehoty pre partnera verejného sektora po výmaze

Ako sankcia pri výmaze partnera verejného sektora z úradnej povinnosti sa zavádza diskvalifikačná lehota, kedy vymazaný partner verejného sektora nemôže byť počas lehoty 2 rokov odo dňa výmazu opätovne zapísaný do registra partnerov verejného sektora. Pri dobrovoľnom výmaze sa diskvalifikačná lehota neuplatňuje. Doterajšia právna úprava neupravovala zákaz opätovného zápisu, t.j. dovoľovala po výmaze bez akýchkoľvek obmedzení opätovný zápis partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora.

Konanie v zhode alebo spoločným postupom

Prijatou novelou dochádza i k posilneniu právnej istoty vo vzťahu k určeniu konania v zhode a konania spoločným postupom. Vyjadruje sa vyvrátiteľná domnienka, že o takýto spoločný postup ide vždy vo vzťahu medzi blízkymi osobami, alebo medzi spoločne dlhodobo podnikajúcimi osobami a ich blízkymi osobami, pričom opak musí oprávnená osoba preukázať. V ostatných prípadoch je naopak dôkazné bremeno určenia konania spoločným postupom prenesené na oprávnenú osobu.

Materiálny korektív

Novelou zavádzaný „materiálny korektív“ má chrániť účastníkov konania pred formalistickým rozhodovaním registrového súdu o uloženej sankcii v prípade, ak síce došlo k porušeniu zákona, ale závažnosť takéhoto konania je nepatrná. V takom prípade súd síce vysloví „vinu“, ale neuloží sankciu za porušenie zákona (výmaz, pokuta). Nepatrnou závažnosťou sa rozumejú najmä zrejmé chyby či nesprávnosti v zápise konečného užívateľa výhod (napríklad odlišné súpisné alebo popisné číslo pri adrese trvalého pobytu, chyba v mene konečného užívateľa výhod a pod.) Nepatrnou závažnosťou však nemožno rozumieť také pochybenie v zápise konečného užívateľa výhod, kedy je tento subjekt určený nesprávne (napríklad namiesto konečného užívateľa X je zapísaný konečný užívateľ Y, prípadne je zapísaných viac alebo menej konečných užívateľov výhod ako v skutočnosti má byť). V takomto prípade materiálny korektív nemožno použiť.

Uvádzanie trvalého pobytu konečných užívateľov výhod

V súvislosti s ochranou osobných údajov sa zavádza možnosť uviesť namiesto údaja o adrese trvalého pobytu konečného užívateľa výhod údaj o sídle alebo mieste podnikania partnera verejného sektora, ak oprávnená osoba takýto postup zdôvodní a preukáže, že existujú objektívne odôvodnené okolnosti, pre ktoré by údaj o adrese trvalého pobytu konečného užívateľa výhod mohol ohroziť jeho bezpečnosť alebo zasiahnuť do jeho práv na ochranu osobnosti, alebo ohroziť bezpečnosť alebo zasiahnuť do práv na ochranu osobnosti jeho blízkych osôb. Zdôvodňovanie takéhoto zápisu sa nevyžaduje pri partneroch verejného sektora, ktorí sú emitentmi cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo spoločnostiach, ktoré tento emitent priamo alebo nepriamo výlučne majetkovo ovláda a priamo alebo nepriamo výlučne riadi.

Zodpovednosť štatutárneho orgánu

Doterajšia právna úprava bola koncipovaná tak, že za uvedenie nesprávnych údajov do registra partnerov verejného sektora zodpovedal každý člen štatutárneho orgánu samostatne, pričom ukladaná pokuta vo výške od 10.000 eur do 100.000 eur mohla byť uložená každému jednotlivému členovi štatutárneho orgánu, čo sa javilo k závažnosti porušenia povinnosti uloženej zákonom i vzhľadom na ostatné sankcie neproporcionálnym. Novelou sa zmierňuje mechanizmus ukladania pokút štatutárnemu orgánu tak, že registrujúci orgán pri ukladaní pokuty členom štatutárneho orgánu musí dbať na to, aby výška uložených pokút členom štatutárneho orgánu za konkrétne porušenie neprekročila hornú hranicu 100.000 eur. Zároveň sa zaviedla solidárna zodpovednosť členov štatutárneho orgánu za zaplatenie pokuty uloženej štatutárnemu orgánu.

Konanie ex offo alebo o kvalifikovanom podnete

Na účely určenia okamihu pre posúdenie právneho a skutkového stavu, ktoré registrový súd skúma v rámci konania o kvalifikovanom podnete sa z dôvodu právnej istoty výslovne zavádza, že rozhodujúcim je právny stav a skutkové okolnosti v čase začatia konania. Pri posudzovaní má teda súd vychádzať zo skutkového stavu v čase začatia konania o kvalifikovanom podnete, pričom dodatočné odstránenie porušení alebo doplnenie údajov nesmie viesť k znemožneniu uloženia sankcie zo strany súdu a zastaveniu konania.

Advokátska kancelária Lysina & Partneri s. r. o. poskytuje poradenstvo v oblasti registra partnerov verejného sektora ako aj služby oprávnenej osoby súvisiace so zápisom v registri partnerov verejného sektora už od jeho zavedenia. Máme bohaté skúsenosti s vypracovaním potrebnej dokumentácie a identifikáciou konečného užívateľa výhod a v prípade Vášho záujmu sme pripravení poskytnúť Vám naše služby, zrealizovať zápis Vašej spoločnosti a vykonávať pre Vás funkciu oprávnenej osoby vo vzťahu k registru partnerov verejného sektora.