Na území Slovenska došlo dňa 6. marca 2020 k prvému potvrdenému prípadu nákazy na ochorenie COVID – 19. Od tohto obdobia vyhlásil Úrad verejného zdravia („ÚVZ“) na základe zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a zákona o civilnej ochrane obyvateľstva viacero opatrení. Prostredníctvom nich bola občanom na rôznych vymedzených miestach (okrem iného) nariadená povinnosť prekrytia horných a dolných dýchacích ciest. Predmetné opatrenia sa stali bežnou súčasťou našej každodennej rutiny, avšak stretli sa i s nevôľou širokej verejnosti a na právnickom poli došlo k rôznym polemikám. Ako je to teda s ústavnosťou a zákonnosťou opatrení ÚVZ? Môže nám byť nariadená povinnosť nosiť rúško, resp. povinnosť prekrytia dolných a horných dýchacích ciest?

V médiách bol prezentovaný právny názor, že osoba nenakazená novým koronavírusom nemá právnu povinnosť nosiť rúško. Zástancovia tohto názoru sa opierajú o článok 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd („Dohovor“) v znení: „nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu“.

Pri posudzovaní porušenia čl. 3 Dohovoru, resp. čl. 16 ods. 2 Ústavy SR, je nevyhnutné s ohľadom na všetky okolnosti prípadu posudzovať, či konanie alebo opatrenie zo strany štátu, vrátane všetkých jeho orgánov, presiahlo určitú minimálnu hranicu krutosti či difamácie. Za prekročenie tejto hranice garantovanej čl. 3 Dohovoru, možno v zásade považovať podľa rozhodnutia v prípade Gennadyi Naumenko v. Ukrajina „použitie fyzickej sily proti jednotlivcovi zbaveného osobnej slobody, ktoré nie je nevyhnutné“.

Európsky súd pre ľudské práva ďalej v rozhodnutí k spomínanému prípadu obhajuje únosnú hranicu zásahu do osobnej slobody nasledovne: „Nasadenie pút za normálnych okolností nenavodzuje nijaké problémy vo vzťahu k čl. 3 Dohovoru, pokiaľ je spojené so zákonnou väzbou a neuskutočňuje sa s použitím sily, ani verejným vystavením, ktoré možno dôvodne pokladať za nevyhnutné.“

Čo v prípade, ak by malo povinné nosenie rúšok za následok ponižovanie ľudí? 

Tu možno poukázať na ďalšie rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, konkrétne v prípade Ireland v. United Kingdom: „Ponižujúce zaobchádzanie je také, ktoré je vedené s cieľom vyvolať pocit strachu, úzkosti a podriadenosti, a ktoré je spôsobilé potupiť a ponížiť, prípadne zlomiť fyzický a morálny odpor.“ V tomto kontexte nie je možné hovoriť o žiadnej difamácií, aspoň nie o takej jej intenzite, ktorá by mohla postačovať na porušenie čl. 3 Dohovoru alebo čl. 16 ods. 2 Ústavy SR. Nie každý zásah do Ústavou garantovaných práv je neústavný. Zásah na základe zákona môže byť vykonaný napr. cez opatrenia ÚVZ SR, ktoré úrad vydával v zmysle zákona o ochrane verejného zdravia v znení neskorších predpisov. Ľudské práva garantuje Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. a súčasne vo svojich jednotlivých článkoch uvádza, ktoré z týchto ústavných práv je možné obmedziť a zasiahnuť do nich zákonom alebo na základe zákona. 

Aký je názor odborníkov? Expert na ústavné právo doc. JUDr. Marek Domin, PhD., ktorý pôsobí na Katedre ústavného práva, Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, k povinnosti nosiť rúško uviedol nasledovné: „Povinnosť nosiť rúško predstavuje istú formu zásahu do základných práv a slobôd, napríklad osobnej slobody či slobody pohybu (čl. 17 resp. čl. 23 Ústavy SR). Aj tieto práva sú relatívne, teda obmedziteľné. Akékoľvek ich obmedzenie však musí rešpektovať princíp proporcionality, teda zjednodušene povedané, musí byť primerané. Vzhľadom na existujúcu úroveň poznania z oblasti medicíny/epidemiológie sa zdá, že skutočne ide o obmedzenie primerané, teda v súlade s Ústavou."

Pražský súd zrušil opatrenie Ministerstva zdravotníctva ČR prijaté v súvislosti s bojom proti COVID-19 pre nedostatok právomoci vydávať obdobné opatrenia. Ministerstvo bolo totiž oprávnené v takejto veci vydávať iba individuálne normatívne akty. Právne spochybnenie súladu povinnosti nosiť rúško so zákonmi SR v časti neexistencie právomoci ÚVZ vydávať takéto opatrenia, ktoré sa opierajú o rozhodnutie Mestského súdu Praha, podľa nášho názoru, v súčasnosti na Slovensku neobstoja. V tejto súvislosti treba upozorniť, že v slovenskom právnom režime platí doktrína právnej perfektnosti správnych aktov. To znamená, že každé rozhodnutie či opatrenie ÚVZ SR je z právneho hľadiska platné a je potrebné sa ním riadiť, a to až do momentu, kým takéto rozhodnutie alebo opatrenie nezruší všeobecný súd SR alebo Ústavný súd. V nadväznosti na túto problematiku je dôležité poukázať na skutočnosť, že vyhlásenie núdzového stavu - uznesením vlády SR č. 587 - napadla skupina opozičných poslancov, ako aj Generálna prokuratúra na Ústavnom súde. Ústavný súd však po preskúmaní danej veci akceptoval dôvod vyhlásenia núdzového stavu a potvrdil, že toto rozhodnutie je od 01.10.2020 platné pre celé územie Slovenskej republiky.

Hrozia za nenosenie rúška negatívne postihy? 

Polícia má zo zákona oprávnenie uložiť osobe za priestupok nenosenia rúška, resp. neprekrytia horných a dolných dýchacích ciest, na úseku civilnej ochrany podľa § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva tomu, kto neuposlúchne varovné signály, pokyny a výzvy vlády, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných ústredných štátnych orgánov, okresných úradov, obcí, právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyhlasujú a vydávajú v súvislosti s plnením úloh podľa tohto zákona, v blokovom konaní pokutu do výšky 1000 €, resp. v odôvodnených prípadoch oznámi predmetné porušenie zákona na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva, kde je možné uložiť pokutu počas mimoriadnej situácie až do výšky 1659 €.

Z dôvodov hore uvedených a vzhľadom na aktuálny právny stav ohľadom nosenia rúšok na verejnosti, odporúčame rešpektovať zákaz pohybu bez prekrytia horných dýchacích ciest, ktoré nám ukladá aktuálne platné opatrenie ÚZV. Stále treba mať na zreteli, že nosením rúška (prípadne inak efektívnym prekrytím nosa a úst) chránime svoje zdravie i zdravie ostatných.