Dňa 04.11. 2020 Ústavný súd SR rozhodol o ďalšej snahe zákonodarcu a vlády SR o nastolenie exekučnej imunity do konca roka 2020 pre majetok verejných zdravotníckych zariadení, ktorý je určený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale aj na súvisiace činnosti. Z tohto dôvodu by pravdepodobne nebolo možné postihnúť exekúciou žiadny majetok týchto zdravotníckych zariadení. Podľa generálneho prokurátora, ktorý podal návrh na Ústavný súd SR, napadnutou právnou úpravou je „pred prípadnou exekúciou chránený všetok majetok vybraných subjektov, nielen ten, ktorý by bolo možné definovať ako majetok slúžiaci na verejnoprospešný účel. Ad absurdum teda môže dôjsť k exekúcii magnetického rezonančného tomografu súkromného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ale u priorizovaného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nebude môcť byť vykonávaná exekúcia ani na skladové zásoby papiera a ceruziek.“

Voči opakovanému pokusu zákonodarcu o poskytnutie exekučnej imunity verejným zdravotníckym zariadeniam sa Ústavný súd SR celkovo vyjadril takto „Aj pri posudzovaní súladu v súčasnosti účinnej napadnutej právnej úpravy ústavný súd považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že v druhovo rovnakej veci (PL. ÚS 21/00) ústavný súd už rozhodol, pričom názory obsiahnuté v predmetnom náleze považuje za stabilnú súčasť svojej judikatúry. Opätovné a neustále snahy národnej rady zaviesť a uplatňovať predmetnú exekučnú imunitu počas vopred určeného pomerne krátkeho časového obdobia, je nutné považovať za ústavne neakceptovateľné.“

Dôležitým aspektom predmetnej novely je skutočnosť, že „exekučné prázdniny“ by sa mali týkať výlučne zariadení a poskytovateľov, ktorí sú zriadení štátom, obcou či VÚC. Na druhej strane, všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, vrátane tých súkromných, poskytujú zdravotnú starostlivosť na základe rovnakého zákona, majú rovnaké postavenie a povinnosti. Z tohto dôvodu generálny prokurátor v návrhu tvrdil neústavnosť dotknutej právnej úpravy práve z dôvodu diskriminačného prístupu k súkromným zdravotníckym zariadeniam. „Podľa ústavného súdu neexistuje ústavne akceptovateľný dôvod na rozdielne zaobchádzanie s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti s ohľadom na to, či sú organizáciami zriadenými štátom, obcou a samosprávnym krajom, alebo sú právnickými osobami podľa súkromného práva.“ Ústavný súd SR však vo svojom rozhodnutí vidí aj diskriminačný prístup voči samotným veriteľom: „Inakosť zaobchádzania tkvie v neprimeranom obmedzení a sťažení, ba až v nemožnosti veriteľov štátu, obcí a samosprávnych krajov domôcť sa uspokojenia svojich vykonateľne potvrdených pohľadávok, ak ich štát, obec alebo samosprávny kraj dobrovoľne neuspokoja. Ani pre rozdielne zaobchádzanie s týmito skupinami osôb neexistuje podľa ústavného súdu ústavne akceptovateľný dôvod.“

Ústavný súd SR tiež pred vynesením svojho rozhodnutia posudzoval aj legitimitu cieľa, ktorý bol napadnutou právnou úpravou sledovaný. „Za legitímny cieľ obmedzenia výkonu základného práva na rovnaké zaobchádzanie v spojení so základným právom vlastniť majetok nemožno považovať oddlženie zdravotníckych zariadení a zamedzenie ich ďalšieho zadlžovania. Ekonomický faktor, šetrenie finančných prostriedkov verejných rozpočtov, je pri skúmaní podmienok ústavne prípustného obmedzenia výkonu ľudských práv prvej generácie, v posudzovanej veci základného práva na rovnaké zaobchádzanie v spojení so základným právom vlastniť majetok, neprípustný (PL. ÚS 16/2018). Ochranu zdravia a života ľudí možno nepochybne považovať za ústavou chránenú hodnotu, legitímny cieľ obmedzenia výkonu základných práv a slobôd uznaných ústavou, vrátane princípu rovnosti v zaobchádzaní v spojení so základným právom vlastniť majetok, ktoré napadnutá právna úprava obmedzuje.“

Ústavný súd SR ešte podrobil napadnutú právnu úpravu testu vhodnosti a testu nevyhnutnosti. Napadnutá právna úprava neprešla týmito „ústavnými“ testami, nakoľko podľa Ústavného súdu SR nechráni pred exekúciou všetok majetok slúžiaci na verejnoprospešný účel – ochranu zdravia a života ľudí; avšak sleduje v prvom rade ekonomický cieľ ochrany majetku štátu, obcí a VÚC, ako aj naplnenie zámeru oddlženia zdravotníckych zariadení.