Obec môže v rámci svojej kompetencie vydať všeobecne záväzné nariadenie, ktorým upraví podmienky voľného pohybu a vodenia psov na svojom území. Predmetným všeobecne záväzným nariadením má obec právo vymedziť miesta, kde je voľný pohyb psov zakázaný, prípadne určovať miesta, na ktoré je zakázané so psom vôbec vstupovať.

Podmienky chovu a držania psov upravuje zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o podmienkach držania psov“) a prostredníctvom ktorého je obciam zverená právomoc regulovať voľný pohyb a vodenie psov na svojom území. Podľa § 5 ods. 1 zákona o podmienkach držania psov platí, že „Obec môže všeobecne záväzným nariadením vymedziť miesta, kde je a) voľný pohyb psa zakázaný, b) vstup so psom zakázaný.". Z uvedeného zákonného znenia teda vyplýva, že voľný pohyb psov a vstup so psom je generálne povolený na všetkých miestach, s výnimkou tých, na ktorých to obec všeobecne záväzným nariadením zakáže. Každé priestranstvo, na ktorom je voľný pohyb a vodenie psa zakázané, musí byť zároveň konkrétne určené a viditeľne označené, a to za účelom jeho jednoznačnej identifikácie.

V praxi si však môžeme všimnúť, že obce riešia túto problematiku často „po svojom“. Vydávajú všeobecne záväzné nariadenia, nerešpektujúc platné znenie zákona o podmienkach držania psov, pričom voľný pohyb a vodenie psov regulujú rôzne, od stanovenia všeobecného zákazu voľného pohybu a vodenia psov na miestach prístupných verejnosti a inak druhovo vymedzených miestach až po stanovenie zákazu pre celé svoje územie, prípadne s výnimkou miest, kde je voľný pohyb a vodenie psov výslovne povolené. Podmienky voľného pohybu a vodenia psov teda upravujú presne opačne ako im určuje zákon o podmienkach držania psov. Za „opačnosť“ konania obcí je nutné považovať úpravu, kedy obec všeobecne záväzným nariadením, v rozpore s platným zákonným znením, rozhodne o plošnom zákaze, resp. určí miesta, kde je vstup so psom alebo jeho pohyb povolený, namiesto toho, aby takto určila a označila priestranstvá, na ktorých je voľný pohyb psov, prípadne vstup so psom zakázaný. Väčšina obcí takýmto spôsobom regulácie voľného pohybu a vodenia psov na území obce vedome alebo nevedome porušuje platný zákon o podmienkach držania psov. Majiteľov psov, ktorí nimi vydaný zákaz nerešpektujú, následne (v rozpore so zákonom !) pokutuje obecná/mestská polícia, a to za porušenie všeobecne záväzného nariadenia v časti, ktorá je de facto sama osebe v rozpore s platnou legislatívou. Pri aplikácii predmetného zákona o podmienkach držania psov je preto nutné prihliadať aj na Ústavou zaručené právo slobody pohybu a práva tretích osôb, ktoré môžu byť takouto reguláciou priamo dotknuté.

Všeobecne záväzné nariadenia sa považujú za nástroj na zabezpečenie výkonu úloh územnej samosprávy zo strany obce. Sú tiež výrazom samostatného postavenia obce vo veciach územnej samosprávy. Ak je raz určitá oblasť spoločenských vzťahov upravená zákonom, znamená to, že zákonodarca si túto oblasť právnej úpravy vyhradil na rozhodovanie. Územná samospráva je teda povinná zákonom stanovenú úpravu rešpektovať a svoju normotvornú právomoc uplatniť iba v rozsahu, ktorý jej nadriadené právne predpisy priznávajú, alebo ak je to možné, takéto oprávnenie z nich vyvodiť. Legislatíva teda umožňuje obciam iba vymedzenie priestranstiev, kde je voľný pohyb psov a vstup so psom zakázaný, pričom takéto miesta musia byť konkrétne (nie všeobecne) vymedzené a viditeľne označené, aby prijatá norma nespôsobila stav interpretačnej a právnej neistoty, napr. aj pri vyvodzovaní priestupkovej zodpovednosti a udeľovaní sankcií.