Na základe nedávnej novely zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov („Zákon“) došlo k významným zmenám v oblasti whistleblowingu v Slovenskej republike. Prinášame vám prehľad základných informácií k tejto vysoko aktuálnej právnej úprave.

Kto je oznamovateľ (tzv. whistleblower)?

Oznamovateľom je fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie o protispoločenskej činnosti („Oznámenie“) príslušnému orgánu (Úrad na ochranu oznamovateľov, prokuratúra, správny orgán, príslušná inštitúcia EÚ) alebo zamestnávateľovi, o ktorej sa dozvedela v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom alebo iným obdobným vzťahom, a to bez ohľadu na skutočnosť, či daný vzťah trvá, skončil sa alebo dokonca ešte ani nevznikol (napr. ak by sa informácie o protispoločenskej činnosti dozvedel oznamovateľ v rámci výberového konania, či predzmluvných vzťahov). V praxi môže byť teda oznamovateľom nielen aktuálny zamestnanec, ale aj bývalý zamestnanec, člen orgánu právnickej osoby, stážista, dobrovoľník, SZČO, zmluvný partner (napr. zmluvný dodávateľ / odberateľ tovaru, služieb, stavebných prác), účastník výberového konania a pod.

Čo sa považuje za protispoločenskú činnosť?

Protispoločenskou činnosťou sa rozumie konanie, ktoré je (i) trestným činom, (ii) priestupkom, (iii) iným správnym deliktom, alebo (iv) iné konanie, ktoré negatívne pôsobí na spoločnosť tým, že ohrozuje verejný záujem. Zákon rozlišuje aj tzv. závažnú protispoločenskú činnosť, pod ktorou sa rozumie (i) vybraný okruh trestných činov vymenovaných v Zákone (napr. trestné činy korupcie, krádež, podvod, sprenevera, poškodzovanie finančných záujmov EÚ, machinácie pri verejnom obstarávaní a iné), (ii) akýkoľvek trestný čin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 2 roky, (iii) správny delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 30 000 eur, alebo s hornou hranicou určenou výpočtom.

Ktorí zamestnávatelia sú povinní zaviesť vnútorný systém preverovania oznámení (VSPO)?

Vnútorný systém preverovania oznámení („VSPO“), alebo inak povedané interný systém oznamovania protispoločenskej činnosti, sú zo Zákona povinní zaviesť títo zamestnávatelia:

1. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov.

2. Zamestnávateľ (bez ohľadu na počet zamestnancov), ktorý poskytuje (i) finančné služby, (ii) služby v oblasti bezpečnosti dopravy alebo (iii) služby v oblasti životného prostredia.

3. Orgán verejnej moci (napr. štátny orgán, obec, VÚC), ktorý zamestnáva najmenej 5 zamestnancov. Takýto orgán verejnej moci má do svojho VSPO zahrnúť aj svoje podriadené organizácie s menej ako 50 zamestnancami, t. j. (i) rozpočtové a príspevkové organizácie, ktoré sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, (ii) štátny podnik, ktorého je zakladateľom, (iii) fond, ktorý je v jeho správe, (iv) akciovú spoločnosť so 100 % majetkovou účasťou štátu, ku ktorej vykonáva akcionárske práva.

Aké sú základné povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s VSPO?

Zamestnávateľ, ktorý podľa Zákona musí zaviesť VSPO, je povinný najmä:

• Vydať vnútorný predpis (internú smernicu) k VSPO.

• Určiť tzv. zodpovednú osobu (organizačnú zložku alebo osobu v rámci svojej organizácie), na ktorú sa bude môcť oznamovateľ obrátiť a ktorá bude v mene zamestnávateľa prijímať, preverovať a evidovať Oznámenia. Zodpovedná osoba musí mať odborné predpoklady na plnenie úloh podľa Zákona. V obci a vo VÚC je zodpovednou osobou hlavný kontrolór.

• Umožniť zodpovednej osobe nezávislé plnenie jej úloh, poskytnúť jej potrebnú súčinnosť, nepostihovať ju za výkon jej úloh a priebežne zabezpečovať udržiavanie jej odborných predpokladov.

• Mať nepretržite (nonstop) prístupný aspoň 1 interný spôsob podávania Oznámení (napr. e-mail). Spôsoby podávania Oznámení a označenie zodpovednej osoby musia byť zverejnené a pre všetkých zamestnancov prístupné obvyklým a bežne dostupným spôsobom.

• Uľahčovať podávanie Oznámení a v stručnej, zrozumiteľnej, jasne formulovanej a ľahko dostupnej forme sprístupniť informácie o (i) VSPO, (ii) možnosti podania Oznámení cez externé kanály (Úrad na ochranu oznamovateľov, prokuratúra, správny orgán, príslušná inštitúcia EÚ) a (iii) možnostiach ochrany oznamovateľa vyplývajúcich zo Zákona.

• Zachovávať mlčanlivosť o totožnosti oznamovateľa a totožnosti dotknutej osoby (t. j. osoby proti ktorej Oznámenie smeruje) počas celého procesu prijímania, preverovania i evidencie Oznámenia. Na poskytnutie informácie o totožnosti oznamovateľa je potrebný jeho písomný súhlas. Týmto však nie je dotknutá povinnosť poskytnúť informácie o totožnosti oznamovateľa a dotknutej osoby na účely trestného konania alebo konania o správnom delikte podľa osobitných predpisov.

• Potvrdiť oznamovateľovi prijatie Oznámenia do 7 dní od jeho prijatia.

• Preveriť Oznámenie a oznámiť oznamovateľovi výsledok preverenia (vrátane opatrení, ak sa prijali) v lehote (i) do 90 dní od potvrdenia prijatia Oznámenia alebo (ii) ak sa prijatie Oznámenia nepotvrdilo, do 90 dní od uplynutia 7 dní od prijatia Oznámenia.

• Viesť evidenciu doručených Oznámení v Zákonom ustanovenom rozsahu po dobu 3 rokov.

• Prijať vhodné technické a organizačné opatrenia na zabezpečenie a preukázanie toho, že VSPO sa vykonáva v súlade so Zákonom.

• Prijať opatrenie voči zamestnancovi, ktorý bráni urobeniu Oznámenia alebo vedeniu ich evidencie.

Čo musí obsahovať interná smernica k VSPO?

Zamestnávateľ, ktorý podľa Zákona musí zaviesť VSPO, je v príslušnom vnútornom predpise povinný určiť podrobnosti o: (i) podávaní Oznámení, (ii) preverovaní Oznámení a oprávneniach zodpovednej osoby pri preverovaní Oznámení, (iii) zachovaní mlčanlivosti o totožnosti oznamovateľa a dotknutej osoby, (iv) evidovaní Oznámení, (v) oboznamovaní oznamovateľa s výsledkom preverenia jeho Oznámenia, (vi) spracúvaní osobných údajov uvedených v Oznámení, (vii) prijímaní opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri preverovaní Oznámení a o komunikácii s oznamovateľom vo veci týchto opatrení, (viii) prijímaní opatrení proti bráneniu v oznamovaní protispoločenskej činnosti.

Môže zamestnávateľ delegovať (outsourcovať) niektoré úlohy aj na externé osoby?

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 250 zamestnancov a zároveň nie je orgánom verejnej moci, môže na základe zmluvy delegovať na externú osobu, ktorá nie je jeho zamestnancom, plnenie úloh v rozsahu prijímanie, potvrdzovanie a preverovanie Oznámení.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 250 zamestnancov alebo je orgánom verejnej moci, môže na základe zmluvy delegovať na externú osobu, ktorá nie je jeho zamestnancom, plnenie úloh iba v rozsahu prijímanie a potvrdzovanie Oznámení. Preverovanie Oznámení takýto zamestnávateľ na externú osobu delegovať nemôže.

Treba však upozorniť, že aj v prípade vyššie uvedeného zmluvného prenesenia úloh na externú osobu zamestnávateľ bude v zmysle Zákona stále povinný mať určenú aj vlastnú (internú) zodpovednú osobu a bude naďalej niesť zodpovednosť za prípadné porušenie povinností vyplývajúcich mu zo Zákona, a to vo všetkých fázach procesu (vrátane prijímania, potvrdzovania i preverovania Oznámení).

Zákaz odvetných opatrení

Podľa Zákona platí, že nikto nesmie hroziť alebo postihovať odvetným opatrením:

a) oznamovateľa,

b) blízku osobu oznamovateľa (napr. príbuzný v priamom rade, súrodenec, manžel/ka),

c) osobu, ktorá poskytla oznamovateľovi pomoc v súvislosti s Oznámením,

d) FO – podnikateľa alebo právnickú osobu, ktorú oznamovateľ ovláda, v ktorej má účasť, v ktorej vykonáva funkciu člena orgánu právnickej osoby, alebo pre ktorú vykonáva pracovnú činnosť,

e) FO – podnikateľa alebo právnickú osobu, ktorá ovláda právnickú osobu, v ktorej má oznamovateľ účasť alebo v ktorej vykonáva funkciu člena orgánu právnickej osoby,

f) zodpovednú osobu alebo osobu, ktorá sa podieľa na plnení úloh zodpovednej osoby.

Za odvetné opatrenie sa môže považovať napr. výpoveď, okamžité skončenie pracovného pomeru, preradenie na nižšiu pozíciu, odmietnutie povýšenia, zmena pracovných povinností, miesta výkonu práce, alebo zmena pracovného času, zníženie mzdy, nepriznanie odmeny, disciplinárne opatrenie, nátlak, zastrašovanie, obťažovanie, odstúpenie od zmluvy o dodávke tovarov a služieb a pod.

Zákonné možnosti ochrany oznamovateľa

1. Získanie statusu tzv. chráneného oznamovateľa (preventívna ochrana)

V prípade oznámenia závažnej protispoločenskej činnosti môže oznamovateľ požiadať prokurátora alebo príslušný správny orgán o priznanie statusu chráneného oznamovateľa (tzv. preventívna ochrana). Ak prokurátor alebo správny orgán prizná oznamovateľovi status chráneného oznamovateľa, zamestnávateľ môže následne urobiť voči takémuto oznamovateľovi pracovnoprávny úkon, na ktorý oznamovateľ nedal súhlas (napr. výpoveď), iba so súhlasom Úradu na ochranu oznamovateľov, inak bude takýto úkon neplatný. Súhlas úradu sa nebude vyžadovať, ak sa má pracovnoprávnym úkonom priznať chránenému oznamovateľovi nárok (napr. povýšenie, zvýšenie mzdy) alebo ak ide o skončenie pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu, ktorý nezávisí od posúdenia zamestnávateľa (napr. strata požadovanej bezúhonnosti).

2. Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu (následná ochrana)

Oznamovateľ, ktorý nemá status chráneného oznamovateľa a voči ktorému už zamestnávateľ urobil „odvetný“ pracovnoprávny úkon (napr. výpoveď), môže do 15 dní odo dňa, kedy sa o takomto úkone dozvedel, požiadať Úrad na ochranu oznamovateľov o pozastavenie jeho účinnosti (tzv. následná ochrana). Úrad bezodkladne pozastaví účinnosť daného úkonu (napr. výpovede), ak zamestnávateľ v určenej lehote nepreukáže, že úkon nemá príčinnú súvislosť s Oznámením. Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu trvá 30 dní, avšak v prípade, ak oznamovateľ v tejto lehote doručí na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, predlžuje sa trvanie pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu až do okamihu vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu.

Okrem oznamovateľa môžu za obdobných podmienok požiadať úrad o pozastavenie účinnosti „odvetného“ pracovnoprávneho úkonu aj iné osoby, ktorých postihovanie odvetným opatrením Zákon zakazuje [viď osoby uvedené v písm. b) až f) v časti „Zákaz odvetných opatrení“].

Sankcie

Úrad na ochranu oznamovateľov („ÚOO“) môže uložiť:

• Pokutu do 6 000 eur fyzickej osobe, ktorá (a) hrozí postihom, pokúsi sa o postih alebo postihne oznamovateľa v súvislosti s urobením / zverejnením Oznámenia, (b) poruší povinnosť zachovávať mlčanlivosť o totožnosti oznamovateľa alebo dotknutej osoby, alebo (c) sa pokúsi zabrániť alebo bráni urobeniu / zverejneniu Oznámenia.

• Pokutu do 30 000 eur zamestnávateľovi, ktorý je povinný zaviesť VSPO, ak (a) neprijal opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri kontrole plnenia zákonných povinností, alebo (b) nepredložil ÚOO písomnú správu o opatreniach prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku.

• Pokutu do 50 000 eur zamestnávateľovi, ktorý nie je orgánom verejnej moci a zamestnáva 50 až 249 zamestnancov alebo zamestnávateľovi, ktorý je orgánom verejnej moci a zamestnáva 5 až 249 zamestnancov, ak porušil niektorú zo zákonných povinností týkajúcich sa VSPO (napr. neurčil zodpovednú osobu, nepotvrdil prijatie Oznámenia, nepreveril ho v Zákonom určenej lehote a pod.). Zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva najmenej 250 zamestnancov, možno za porušenie takejto povinnosti uložiť pokutu až do 100 000 eur.

• Pokutu do 100 000 eur zamestnávateľovi, ktorý je povinný zaviesť VSPO, ak (a) hrozí odvetným opatrením alebo sa pokúsi o odvetné opatrenie voči oznamovateľovi alebo voči inej osobe, ktorá sa podľa Zákona nesmie postihovať odvetným opatrením, alebo (b) urobí voči tzv. chránenému oznamovateľovi pracovnoprávny úkon bez súhlasu ÚOO.

Naše služby v oblasti whistleblowingu

Nie ste si istý, v akom rozsahu sa na vás vzťahujú zákonné povinnosti v oblasti whistleblowingu? Potrebujete k tejto problematike detailnejšie informácie? Hľadáte pomoc so správnym nastavením vnútorného systému preverovania oznámení alebo prípravou internej dokumentácie k zavedeniu takéhoto systému? Neváhajte sa na nás obrátiť.

Naše právne služby v oblasti whistleblowingu zahŕňajú, okrem iného:

- analýzu a zhodnotenie súčasného stavu vo vašej organizácii,

- návrhy vhodných riešení,

- prípravu a aktualizáciu internej dokumentácie k oznamovaniu protispoločenskej činnosti,

- priebežné právne poradenstvo k akýmkoľvek otázkam z oblasti whistleblowingu.